SOM PP

Josip Plemelj pochádzal z okolia Bledu a na Universität Wien študoval matematiku, fyziku a astronómiu. Svoju vedeckú kariéru začal ešte v rámci habsburskej monarchie. Neskôr pôsobil ako učiteľ na Universität Czernowitz, ktorá v tom čase tiež patrila k Rakúsko-Uhorsku. Po prvej svetovej vojne sa vrátil do novovzniknutého Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov a pôsobil v Ľubľane.

Matematické práce Josipa Plemelja sa týkajú predovšetkým teórie funkcií, diferenciálnych rovníc a singulárnych integrálnych rovníc. S jeho menom sú úzko späté vzorce Sokhotski-Plemelj. Opisujú, ako spolu súvisia limitné hodnoty určitých komplexných integrálov na oboch stranách krivky. Takéto postupy umožňujú riešiť okrajové úlohy v komplexnej analýze.

Na tom bola založená aj Plemeljova práca na takzvanom probléme Riemann-Hilbert. Zjednodušene ide o nájdenie analytickej funkcie, ktorej hodnoty pri prekročení určenej kontúry vykazujú presne stanovený skok. Problém vychádza z otázok, ktorými sa zaoberal Bernhard Riemann, a David Hilbert ho zaradil do svojho zoznamu matematických problémov. Plemelj na začiatku 20. storočia vyvinul metódu riešenia, ktorá sa stala základom ďalšieho rozvoja teórie integrálnych rovníc a okrajových úloh. Jeho záujem o astronómiu súvisel najmä s matematickými metódami opisovania pohybu nebeských telies.

Plemelj zohral inštitucionálnu úlohu aj v slovenskom vysokom školstve. Universität Ljubljana bola založená v roku 1919 po tom, čo rozpad Rakúsko-Uhorska vytvoril politické predpoklady pre univerzitu s vyučovacím jazykom slovinským. Plemelj patril k profesorom z prvých rokov jej existencie a stal sa jej prvým rektorom. Prispel tak k vybudovaniu samostatného matematicko-prírodovedného vzdelávania v Slovinsku.

Výber jeho osobnosti pre slovinskú pamätnú mincu preto nevychádza iba z jeho vedeckého diela. Plemelj zároveň symbolizuje rozvoj modernej matematiky aj vznik univerzitnej vedy v slovinskom jazyku. Okrúhle narodeniny poskytli konkrétnu príležitosť pripomenúť si oba tieto aspekty spoločne.