2 Euro BK

V čase pristúpenia Írska Európska únia ešte neexistovala v dnešnej podobe. Írsko pristúpilo k Európskym spoločenstvám, ku ktorým patrilo najmä Európske hospodárske spoločenstvo (EHS). Súčasne sa členmi stali Dánsko a Spojené kráľovstvo. Spoločenstvo sa tak po prvýkrát od svojho založenia rozšírilo o nové štáty.

Pristúpenie Írska úzko súviselo s jeho hospodárskym prepojením so Spojeným kráľovstvom. Veľká časť írskeho zahraničného obchodu bola tradične orientovaná na britský trh. Keď Veľká Británia usilovala o členstvo v EHS, o prijatie sa začalo uchádzať aj Írsko. Predchádzajúce pokusy o pristúpenie sa oneskorili, pretože Francúzsko pod vedením prezidenta Charles de Gaulle odmietalo pristúpenie Spojeného kráľovstva. Až po jeho odstúpení sa podarilo úspešne uzavrieť nové rokovania.

Keďže členstvo si vyžadovalo prenos určitých štátnych právomocí na európske inštitúcie, v Írsku bola zmenená ústava. Obyvateľstvo schválilo pristúpenie v referende veľkou väčšinou. Z hospodárskeho hľadiska členstvo prinieslo lepší prístup na trhy ostatných členských štátov. Pre írske hospodárstvo, ktoré bolo výrazne založené na poľnohospodárstve, mala okrem toho ústredný význam spoločná poľnohospodárska politika. V nasledujúcich desaťročiach krajina získavala prostriedky z európskych regionálnych a štrukturálnych fondov, ktoré sa okrem iného využívali na infraštruktúru, vzdelávanie a hospodársky rozvoj.

Členstvo v Európe sa zároveň stalo pevnou súčasťou írskej zahraničnej politiky. Írsko zostalo vojensky neutrálne, zúčastňovalo sa však na politickej a hospodárskej integrácii. Neskôr patrilo k prvým štátom, ktoré zaviedli euro ako bezhotovostné platidlo a následne ako hotovosť.

Výročie sprevádzal program „EU50“, ktorý pripravila írska vláda. Patrili k nemu podujatia a projekty zaoberajúce sa spoločenskými, hospodárskymi a politickými dôsledkami členstva. Pamätná minca bola súčasťou tohto štátneho spomienkového programu, a preto prevzala jeho jednotný vzhľad.