Francúzsko · Predsedníctvo Rady EÚ

Predsedníctvo v Rade Európskej únie sa vtedy každého pol roka striedalo medzi členskými štátmi. Príslušná krajina plánovala a viedla väčšinu zasadnutí Rady, sprostredkúvala medzi vládami a zastupovala Radu vo vzťahu k ostatným orgánom EÚ. Pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy táto úloha zahŕňala aj predsedanie zasadnutiam Európskej rady. Za Francúzsko preto prezident Nicolas Sarkozy zohrával kľúčovú úlohu na samitoch hláv štátov a predsedov vlád. Rada EÚ sa pritom nesmie zamieňať s Radou Európy, ktorá nie je inštitúciou Európskej únie.

Francúzsko zaradilo počas svojho predsedníctva na program okrem iného európsku klimatickú a energetickú politiku, prisťahovalectvo a azyl, poľnohospodársku politiku, ako aj európsku bezpečnostnú a obrannú politiku. V decembri sa členské štáty dohodli na klimatickom a energetickom balíku s cieľmi na rok 2020. Už v októbri bol prijatý Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle. K francúzskym zámerom patrila aj Únia pre Stredozemie, založená v júli na samite v Paríži.

Politickú agendu zároveň určovalo viacero kríz. Po írskom odmietnutí Lisabonskej zmluvy v júni bolo potrebné rokovať o ďalšom postupe pri plánovanej reforme EÚ. Počas vojny medzi Ruskom a Gruzínskom v auguste Sarkozy v mene Európskej únie sprostredkoval plán prímeria. Na jeseň si medzinárodná finančná kríza vyžiadala koordináciu európskych vlád pri opatreniach na stabilizáciu bánk a finančných trhov. Pod francúzskym vedením sa uskutočnilo viacero krízových rokovaní vrátane samitu hláv štátov a predsedov vlád krajín eurozóny.

Výber tejto témy pre obehovú mincu zviditeľnil časovo obmedzenú inštitucionálnu úlohu Francúzska v každodennom živote. Na rozdiel od mincí venovaných historickým výročiam sa emisia vzťahovala na bezprostredne prebiehajúcu politickú udalosť. Čisto typografické spracovanie zodpovedalo jej štátnemu a inštitucionálnemu charakteru bez toho, aby do centra stavalo jednotlivú osobu alebo stavbu.