Estónsko · 150. výročie založenia Gesellschaft der Estnischen Literaten

Dátum vydania9. 3. 2022

Celkový náklad1 000 000

Maximum EÚ1 000 000

Edície2

Nápis na hraneEESTI × 2, striedavo zvislo/obrátene, oddelené bodkami

NápisEESTI KIRJAMEESTE SELTS / 2022 / KUI ME EI SAA SUUREKS RAHVAARVULT, PEAME SAAMA SUUREKS VAIMULT

DizajnérRiho Luuse

MincovňaSuomen Rahapaja OY, Vantaa, Finnland

K emisnému nákladu

Pamätná minca pripomína 150. výročie založenia Estnische Literaturgesellschaft. Motív zobrazuje otvorenú knihu a hrot plniaceho pera obklopené nápisom „EESTI KIRJAMEESTE SELTS“. Na stránke knihy je veta „KUI ME EI SAA SUUREKS RAHVAARVULT, PEAME SAAMA SUUREKS VAIMULT“ („Ak nemôžeme byť veľkým národom počtom obyvateľov, musíme byť veľkí duchom“).

Motív

Mincový motív zobrazuje otvorenú knihu a hrot písacieho pera. Na hornom okraji vnútorného poľa mince sa v polkruhu nachádza nápis „EESTI KIRJAMEESTE SELTS“ a rok vydania „2022“. Na stránke knihy je možné prečítať „KUI ME EI SAA SUUREKS RAHVAARVULT, PEAME SAAMA SUUREKS VAIMULT“ („Ak nemôžeme byť veľkým národom počtom obyvateľov, musíme byť veľkí duchom“). Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie.

Pozadie k téme

Eesti Kirjameeste Selts vznikol v roku 1872 v Tartu, ktoré v tom čase patrilo k Ruskému impériu. Jeho založenie spadalo do obdobia estónskeho národného obrodenia. Hoci estónčinou hovorila väčšina obyvateľstva a gramotnosť bola značne rozšírená, vo verejnej správe, vyššom vzdelávaní a verejnom kultúrnom živote dlhý čas dominovali nemčina a ruština. Estónski učenci, duchovní, učitelia a spisovatelia sa preto usilovali rozvíjať vlastný jazyk ako literárny a vzdelávací jazyk.

Spoločnosť podporovala estónsky písané publikácie, pomáhala autorom a zaoberala sa otázkami pravopisu a používania jazyka. Jej členovia okrem toho zhromažďovali ľudové piesne, rozprávania, jazykové tradície a ďalší etnografický materiál. Takéto zbierky mali zachovať ústne odovzdávané poznatky a zároveň vytvoriť základ pre literatúru, jazykovedu a historické povedomie. Zhromaždenia a publikácie spájali estónskych intelektuálov rozptýlených po celej krajine.

K formujúcim osobnostiam patril teológ, jazykovedec a etnograf Jakob Hurt, prvý predseda spoločnosti. Pripisuje sa mu motto zobrazené na minci. Hurt zastával názor, že aj početne malý národ môže obstáť vďaka vzdelaniu, kultúrnej činnosti a duchovnej samostatnosti. Neskôr viedli rozdielne politické a kultúrne predstavy, okrem iného medzi Hurtom a publicistom Carl Robert Jakobsonom, k vnútorným konfliktom. Činnosť spoločnosti sa skončila v roku 1893 v podmienkach čoraz reštriktívnejšej imperiálnej politiky.

Na minci nie je zobrazená žiadna historická osobnosť. Kniha a pero odkazujú skôr všeobecne na písanie, vydávanie publikácií a starostlivosť o jazyk. Výročie poskytlo príležitosť pripomenúť si ranú inštitúciu organizovanej estónskej kultúrnej činnosti. Jej pôsobenie zároveň predstavuje úzku súvislosť medzi jazykom, literatúrou a formovaním estónskeho národného povedomia v 19. storočí.