Deutsch
English
Français
Español
Italiano
Nederlands
Português
Slovenčina
Hrvatski
Slovenščina
Lietuvių
Eesti
Български
CC 426 2021
Coincard
Neobehová kvalita/BU
Coincard
Slovensko · 100. výročie narodenia Alexander Dubček
Náklad5 000
Emisná cena7,70 €
Dátum vydania26. 11. 2021
BalenieCoincard
Nápis na hraneSLOVENSKÁ REPUBLIKA + ★ + lipový list + ★
Trhová cena13,00 €
K emisnému nákladu
Pamätná minca pripomína 100. výročie narodenia slovenského vrcholného politika Alexandra Dubčeka, ktorého snahy o liberálne reformy v Československu sa v roku 1968 stali známymi ako Pražská jar. Motív zobrazuje Dubčekov portrét z ľavého profilu, ako aj jeho meno a roky života „1921“ a „1992“. Dopĺňa ho nápis „SLOVENSKO“ a dvanásť hviezd európskej vlajky.
Motív
Mincový motív zobrazuje portrét slovenského významného politika Alexandra Dubčeka z profilu smerujúceho doľava, ktorého úsilie o liberálne reformy v Československu v roku 1968 sa neskôr stalo známym ako „Pražská jar“. Na ľavom okraji vnútorného poľa mince sa nachádza názov vydávajúceho štátu „SLOVENSKO“. V dolnej časti portrét prekrýva meno „Alexander Dubček“ (hore krstné meno, pod ním priezvisko) a pod ním sú tiež nad sebou uvedené rok narodenia „1921“ a rok úmrtia „1992“. Na pravom okraji vnútorného poľa mince sa nachádza rok vydania „2021“ a pod ním mincovnícka značka „MK“ mincovne Mincovňa Kremnica medzi dvoma razidlami. Na pravom dolnom okraji sú rozpoznateľné štylizované iniciály „BR“ dizajnéra Branislava Ronaiho.
Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.
Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.
Pozadie k téme
Alexander Dubček vyrastal sčasti v Sovietskom zväze a počas druhej svetovej vojny sa pridal k odboju proti slovenskému režimu spojenému s Nemeckou ríšou. Zúčastnil sa na Slovenskom národnom povstaní v roku 1944 a po vojne urobil kariéru v Komunistickej strane. V januári 1968 nahradil Antonína Novotného na poste prvého tajomníka Komunistickej strany Československa.
Pod Dubčekovým vedením vznikol reformný program, ktorý sa často spája s heslom „socializmus s ľudskou tvárou“. Komunistická strana si mala zachovať svoje vedúce postavenie, zároveň sa však počítalo s väčšou slobodou názoru a tlače, čiastočnou hospodárskou decentralizáciou a výraznejšou účasťou obyvateľstva. Cenzúra sa zmiernila a na verejnosti sa začala široká diskusia o politike, kultúre a stalinskej minulosti. Do tohto obdobia spadala aj reorganizácia štátu na federáciu tvorenú českou a slovenskou republikou.
Sovietske vedenie a viaceré vlády s ním spojeneckých štátov v tom videli nebezpečenstvo pre politický poriadok východného bloku. V noci na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy do Československa. Dubčeka a ďalších politikov zatkli a odviezli do Moskvy. Tam museli súhlasiť s protokolom, ktorý odštartoval postupné rušenie reforiem. V roku 1969 Dubčeka nahradil Gustáv Husák; neskôr prišiel o stranícke funkcie a bol vylúčený zo strany. Potom pôsobil mimo verejného politického života.
Počas prelomových udalostí v roku 1989 sa Dubček vrátil na politickú scénu. Po Nežnej revolúcii sa stal predsedom Federálneho zhromaždenia Československa. Stelesňoval tak spojenie medzi neúspešným pokusom o reformu z roku 1968 a koncom komunistickej vlády. Pre Slovensko bolo navyše dôležité, že ako slovenský politik stál na čele spoločného československého štátu. Táto dvojitá historická súvislosť vysvetľuje jeho výber ako národného motívu mince.
Pod Dubčekovým vedením vznikol reformný program, ktorý sa často spája s heslom „socializmus s ľudskou tvárou“. Komunistická strana si mala zachovať svoje vedúce postavenie, zároveň sa však počítalo s väčšou slobodou názoru a tlače, čiastočnou hospodárskou decentralizáciou a výraznejšou účasťou obyvateľstva. Cenzúra sa zmiernila a na verejnosti sa začala široká diskusia o politike, kultúre a stalinskej minulosti. Do tohto obdobia spadala aj reorganizácia štátu na federáciu tvorenú českou a slovenskou republikou.
Sovietske vedenie a viaceré vlády s ním spojeneckých štátov v tom videli nebezpečenstvo pre politický poriadok východného bloku. V noci na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy do Československa. Dubčeka a ďalších politikov zatkli a odviezli do Moskvy. Tam museli súhlasiť s protokolom, ktorý odštartoval postupné rušenie reforiem. V roku 1969 Dubčeka nahradil Gustáv Husák; neskôr prišiel o stranícke funkcie a bol vylúčený zo strany. Potom pôsobil mimo verejného politického života.
Počas prelomových udalostí v roku 1989 sa Dubček vrátil na politickú scénu. Po Nežnej revolúcii sa stal predsedom Federálneho zhromaždenia Československa. Stelesňoval tak spojenie medzi neúspešným pokusom o reformu z roku 1968 a koncom komunistickej vlády. Pre Slovensko bolo navyše dôležité, že ako slovenský politik stál na čele spoločného československého štátu. Táto dvojitá historická súvislosť vysvetľuje jeho výber ako národného motívu mince.