2 Euro BK

Vznik lotyšského štátu súvisel s rozpadom Ruskej ríše a dôsledkami prvej svetovej vojny. Územie Lotyšska bolo dejiskom bojov a zároveň oň súperili rôzne politické a vojenské sily. Dočasná vláda pod vedením Kārlisa Ulmanisa sa musela brániť boľševickým vojskám, nemeckobaltským jednotkám a takzvanej Západoruskej oslobodzovacej armáde pod vedením Pawla Bermondta-Awaloffa. Až po skončení Lotyšskej vojny za nezávislosť mohla vláda do veľkej miery kontrolovať svoje štátne územie.

Ďalším krokom bola mierová zmluva so sovietskym Ruskom z roku 1920. Rusko sa v nej vzdalo nárokov na vládu nad Lotyšskom. Západné víťazné mocnosti prvej svetovej vojny spočiatku s konečným uznaním váhali. Jedným z dôvodov bola nejasná budúcnosť Ruska počas občianskej vojny: časti spojeneckej politiky istý čas dúfali v obnovenie nebolševického ruského štátu a nechceli predbiehať jeho možné územné nároky.

Formulácia „de iure“ označuje úplné právne uznanie štátu. Odlišuje sa od pouhého uznania „de facto“, pri ktorom sa so štátom zaobchádza ako so skutočne existujúcim politickým usporiadaním, jeho právne postavenie však ešte nie je s konečnou platnosťou uznané. Uznanie de iure uľahčilo Lotyšsku nadviazanie riadnych diplomatických vzťahov. Ešte v tom istom roku bola krajina prijatá do Spoločnosti národov.

Právna myšlienka štátnej kontinuity neskôr získala ďalší význam. Po sovietskej okupácii a začlenení Lotyšska v roku 1940 niekoľko západných štátov túto anexiu právne neuznalo. Lotyšské diplomatické zastúpenia preto mohli čiastočne naďalej pôsobiť. Pri obnovení štátnej nezávislosti v roku 1991 sa Lotyšsko odvolávalo na to, že republika právne naďalej existovala. Téma mince teda neodkazuje iba na diplomatický proces z obdobia medzi svetovými vojnami, ale aj na jeden zo základov dnešného lotyšského chápania štátu.