2 Euro BK

Aukštaitija nie je správnou jednotkou s vymedzenými politickými hranicami, ale historicky a etnograficky vymedzeným kultúrnym regiónom na východe a severovýchode Litvy. Jej názov v prenesenom význame znamená „vysočina“ a stojí v protiklade k Žemaitija, „nížine“ na západe. V závislosti od toho, či sa zohľadňujú jazykové, historické alebo národopisné znaky, môže byť územné vymedzenie odlišné.

V tejto oblasti sa nachádzali rané centrá vlády stredovekej Litvy. Patrila k nim Kernavė, ktorá v 13. storočí vystúpila ako politické a hospodárske centrum. Aj oblasť okolo Vilnius sa zaraďuje ku kultúrnemu regiónu Aukštaitija. Z týchto východných jadrových oblastí sa rozvinulo Litovské veľkokniežatstvo, ktoré neskôr zahŕňalo rozsiahle časti východnej Európy. Označenie Aukštaitija je známe už zo stredovekých prameňov a slúžilo na odlíšenie od Žemaitija.

Pre kultúrnu samostatnosť regiónu je dôležitý aj jazyk. Aukštaitský dialekt tvorí popri žemaitskom dialekte jednu z dvoch veľkých nárečových skupín litovského jazyka. Moderný litovský spisovný jazyk vychádza najmä zo západoaukštaitských nárečí. V rámci regiónu však existujú výrazné jazykové a národopisné rozdiely. Tradičné stavebné formy, piesne, textílie a zvyky sa preto neuchovávajú všade rovnakým spôsobom.

Rytier na regionálnom erbe nadväzuje na litovskú heraldiku a stredovekú vojenskú a vládnucu tradíciu. Nemožno ho však stotožňovať s litovským štátnym erbom „Vytis“, na ktorom je rytier na koni. Erb Aukštaitija je novovekým heraldickým zobrazením regionálnej identity; anjeli slúžia ako štítonosiči, ako ich poznáme z európskeho heraldického umenia.

Táto emisia patrí k úsiliu Litvy venovanému jej etnografickým regiónom. Hoci nemajú vlastné štátne ani správne postavenie, slúžia ako referenčné body pre nárečia, tradície a regionálnu identifikáciu. Mincová séria prenáša toto kultúrne členenie na platidlo, ktoré obieha v celej krajine aj v rámci eurozóny.