2 Euro BK

Maria Montessori sa narodila v Chiaravalle v regióne Marche a študovala medicínu na Univerzite v Ríme. V roku 1896 ukončila štúdium, čím sa zaradila medzi prvé ženy v Taliansku s vysokoškolským vzdelaním v odbore medicíny. Následne pracovala okrem iného na psychiatrickej klinike univerzity. Pri starostlivosti o deti s duševnými a telesnými znevýhodneniami sa intenzívne zaoberala podmienkami ich učenia. Pritom využila aj prístupy francúzskych lekárov Jean Itard a Édouard Séguin.

V roku 1907 otvorila Montessori v rímskej robotníckej štvrti San Lorenzo prvú „Casa dei Bambini“, detský dom. Tam rozvíjala a overovala svoje pedagogické predstavy pre deti v predškolskom veku. V centre pozornosti bol predpoklad, že deti získavajú mnohé schopnosti samostatnou a sústredenou činnosťou. Prostredie na učenie preto malo byť prehľadne pripravené a vybavené materiálmi, ktoré umožňujú určité činnosti a čiastočne umožňujú samostatne rozpoznať chyby.

V tomto koncepte si deti v rámci vopred stanovených hraníc do značnej miery samy vyberajú svoju činnosť. Učiteľ pozoruje, oboznamuje s materiálmi a podporuje, bez toho, aby neustále určoval všetky pracovné kroky. Ďalšími znakmi sú vekovo zmiešané skupiny, praktické cvičenia každodenného života a rozvoj zmyslového vnímania. Pripisované heslo Montessori „Pomôž mi, aby som to dokázal sám“ stručne vystihuje tento základný postoj.

Jej metóda sa už pred prvou svetovou vojnou rozšírila za hranice Talianska. Montessori organizovala medzinárodné vzdelávacie kurzy a publikovala práce o svojej činnosti. Po konfliktoch s fašistickým režimom žila určitý čas v Španielsku, Holandsku a Indii. Najmä pobyt v Indii ovplyvnil jej úvahy o výchove k mieru a kozmickej výchove.

Uznanie zo strany Talianska sa tak nespája iba s jedným životopisom. Montessori predstavuje reformnú pedagogiku rozvíjanú v Taliansku, ktorá sa naďalej uplatňuje v detských domoch a školách na celom svete. Zobrazené učebné materiály preto bezprostredne odkazujú na jej praktickú činnosť, a nielen na jej povolanie.