SOM BU

Ta’ Haġrat patrí ku kultúre neolitických chrámov na maltských ostrovoch. Medzi štvrtým a tretím tisícročím pred n. l. vtedajšie spoločenstvá postavili niekoľko stavieb z veľkých kamenných blokov uložených bez malty. Vznikli ešte pred egyptskými pyramídami a dnes viditeľnými hlavnými časťami Stonehenge. Keďže obyvateľstvo Malty v tom čase nepoužívalo písmo, nezachovali sa ani mená staviteľov, ani presná funkcia týchto stavieb.

Pre maltské chrámy sú charakteristické členené vnútorné priestory s polkruhovými apsidami, ku ktorým sa pristupovalo z centrálnej chodby. Archeologické nálezy, ako keramika, oltáre, zvieracie kosti a figuríny, poukazujú na spoločné obrady a náboženské úkony. S ktorými božstvami alebo predstavami súviseli, však zostáva nejasné. V Ta’ Haġrat sa našiel aj malý vápencový model zastrešenej stavby. Naznačuje, že aspoň časti chrámov mohli mať pôvodne strechy.

Výskumy pod vedením maltského lekára a archeológa Themistocles Zammit systematicky odkryli areál v 1920-tych rokoch. Stopy pod chrámovými stavbami ukazujú, že miesto bolo osídlené už predtým. Ta’ Haġrat preto nestojí izolovane, ale patrí k dlhej tradícii osídlenia a staviteľstva v oblasti okolo Mġarr. V okolí sa nachádza ďalšie praveké nálezisko Skorba.

UNESCO zahŕňa viaceré maltské chrámové areály do spoločného svetového dedičstva. Najprv bola v roku 1980 zapísaná Ġgantija na ostrove Gozo; v roku 1992 bol zápis rozšírený o ďalšie chrámové lokality na Malte vrátane Ta’ Haġrat. Mince bola súčasťou viacročnej maltskej série 2-eurových mincí venovanej pravekým lokalitám krajiny. Prostredníctvom tejto série boli jednotlivé areály postupne predstavené ako svedectvá osobitej neolitickej kultúry.