Blister BU

Vznik Vatikánskeho mestského štátu súvisí s „Rímskou otázkou“. V roku 1870 obsadili Rím vojská Talianskeho kráľovstva; tým zanikol Pápežský štát, nad ktorým pápeži predtým vykonávali svetskú moc. Pápež Pius IX. neuznal jednostranne Talianskom ponúknutú úpravu svojho postavenia. Niekoľko desaťročí preto zostávalo neobjasnené, ako má byť právne upravený vzťah medzi talianskym štátom a Svätou stolicou.

Riešenie priniesli Lateránske zmluvy, ktoré boli 11. februára 1929 uzavreté medzi Svätou stolicou a Talianskym kráľovstvom. Za Svätú stolicu ich podpísal kardinálsky štátny sekretár Pietro Gasparri, za taliansku vládu Benito Mussolini. Zmluvný súbor pozostával z politickej zmluvy, konkordátu a finančného dohovoru. Taliansko uznalo zvrchovanosť novovytvoreného malého štátu. Svätá stolica na oplátku prijala Talianske kráľovstvo s Rímom ako hlavným mestom. Finančná dohoda upravovala náhrady za stratu Pápežského štátu, zatiaľ čo konkordát upravoval vzťahy medzi štátom a katolíckou cirkvou v Taliansku.

Pius XI. sa občianskym menom volal Achille Ratti. Pred svojím zvolením za pápeža v roku 1922 bol okrem iného prefektom Vatikánskej knižnice, pápežským diplomatom v Poľsku a milánskym arcibiskupom. Počas jeho pontifikátu vytvorili Lateránske zmluvy dodnes platný štátoprávny základ Vatikánskeho mestského štátu.

Lateránska bazilika neleží na území Vatikánskeho mestského štátu. Je katedrálou rímskeho biskupa a ako majetok Svätej stolice má osobitný extrateritoriálny status. Jej názov nesie aj susedný Lateránsky palác a zmluvy uzavreté v tejto lokalite. Podpis zmlúv sa uskutočnil v Lateránskom paláci; bazilika preto na mincovom motíve odkazuje na miesto a cirkevné súvislosti dohody. Výročie poskytlo príležitosť pripomenúť si zmluvné vyriešenie Rímskej otázky a vznik dnešného štátneho usporiadania Svätej stolice.