SOM BU

Charlotte sa narodila v roku 1896 ako dcéra luxemburského veľkovojvodu Wilhelma IV. Na čelo štátu sa dostala v napätej vnútornej a zahraničnopolitickej situácii. Jej staršia sestra Marie-Adelheid abdikovala v januári 1919. Počas nemeckej okupácie Luxemburska v prvej svetovej vojne jej pre kontakty s okupačnými úradmi a jej politický postoj vyčítali nedostatočnú neutralitu. Po skončení vojny sa tým dostala pod tlak aj monarchia.

Niekoľko mesiacov po nástupe Charlotte do úradu hlasovalo luxemburské obyvateľstvo v referende o štátnom zriadení. Výrazná väčšina sa vyslovila za zachovanie monarchie a za Charlotte ako hlavu štátu. Zároveň sa v roku 1919 demokratizoval politický poriadok: zaviedlo sa všeobecné volebné právo vrátane volebného práva žien a v ústave sa jasnejšie zakotvilo, že štátna moc vychádza z národa. Charlotte ako konštitučná veľkovojvodkyňa zostala viazaná právomocami stanovenými ústavou.

Počas druhej svetovej vojny opustila po nemeckom vpáde v roku 1940 krajinu spolu so svojou rodinou. Zo svojho exilu sa obracala na luxemburské obyvateľstvo, okrem iného prostredníctvom rozhlasových prejavov BBC. Veľkovojvodská rodina a exilová vláda prispeli k tomu, že Luxemburg bol u Spojencov zastúpený ako samostatný štát. Po oslobodení sa Charlotte v roku 1945 vrátila.

Jej vláda sa skončila v roku 1964 abdikáciou v prospech jej syna Jeana. Dnešný veľkovojvoda Henri je jej vnukom. Spoločné zobrazenie oboch hláv štátu preto odkazuje na dynastickú kontinuitu rodu Luxemburg-Nassau. Vydanie pri príležitosti výročia zároveň nadväzuje na luxemburskú pamiatku na štátnu krízu z roku 1919, potvrdenie monarchie referendom a úlohu Charlotte počas okupácie.