Coincard

Malta má niekoľko megalitických chrámových komplexov, ktoré boli postavené medzi 4. a 3. tisícročím pred n. l. Patria k nim Ġgantija na ostrove Gozo, ako aj Ħaġar Qim, Mnajdra, Tarxien, Ta’ Ħaġrat a Skorba na hlavnom ostrove. Vznikli dávno pred egyptskými pyramídami. Ich stavitelia používali veľké vápencové bloky a vytvárali komplexy s viacerými, často polkruhovými komorami. Písomné svedectvá o tejto spoločnosti chýbajú; oltáre, zvieracie kosti a figúrky však poukazujú na kultové úkony. Viaceré z týchto komplexov dnes patria do svetového dedičstva UNESCO.

Výrazná cirkevná architektúra Malty súvisí s dlhou históriou katolicizmu na ostrovoch. Najmä za vlády Johanniterorden, ktorý ovládal Maltu v rokoch 1530 až 1798, sa rozšírili barokové formy. Mnohé farské kostoly však získali svoju dnešnú podobu až v 19. alebo na začiatku 20. storočia. Kostoly neurčujú iba podobu miest a obcí, ale stoja aj v centre miestnych „Festi“. Tieto patrónačné slávnosti spájajú bohoslužby s procesiami, hudbou, ohňostrojmi a výzdobou ulíc a budov.

Námorníctvo ovplyvňuje Maltu vďaka jej polohe medzi Sicíliou a severnou Afrikou. Po stáročia slúžili ostrovy ako prístavná, obchodná a vojenská základňa. Malé domáce člny sa používali na rybolov, prepravu tovaru a dopravu medzi ostrovmi. Táto námorná tradícia tak zároveň odkazuje na každodenné spôsoby obživy a na kontakty Malty s rôznymi kultúrnymi oblasťami Stredomoria.

Vydanie bolo súčasťou viacročného maltského mincového programu, v rámci ktorého deti a mládež vytvárali motívy na spoločenské témy. Príležitosťou preto nebolo výročie jednej konkrétnej udalosti. Témou kultúrneho dedičstva sa naopak malo zaoberať z pohľadu mladých ľudí. Prepojenie rôznych časových vrstiev – praveku, nábožensky formovanej miestnej kultúry a námorného spôsobu života – pritom spája ústredné oblasti, prostredníctvom ktorých Malta sprostredkúva svoju historickú identitu.