SOM BU

Štátne vyhlásenia z roku 1918 vznikli v kontexte prvej svetovej vojny, rozpadu Ruského impéria a dočasnej nemeckej okupácie Pobaltia. Tri krajiny pristúpili k založeniu, respektíve obnoveniu svojho štátu v rôznych časoch: Litva vyhlásila svoju štátnu nezávislosť 16. februára, Estónsko 24. februára a Lotyšsko 18. novembra 1918.

Rozdielne označenie má historické dôvody. Estónsko a Lotyšsko boli v roku 1918 po prvýkrát založené ako moderné, samostatné národné štáty. Litva naopak výslovne nadviazala na staršiu štátnu tradíciu. Litovské veľkokniežatstvo existovalo po stáročia a neskôr bolo súčasťou Poľsko-litovskej šľachtickej republiky. Po jej deleniach na konci 18. storočia sa litovské územia dostali prevažne pod ruskú nadvládu. Litovský akt nezávislosti z roku 1918 preto hovoril o obnovení nezávislého štátu.

Po vyhláseniach nasledovali vojenské konflikty o hranice, politické usporiadanie a skutočnú zvrchovanosť. Až po vojnách za nezávislosť a diplomatických uznaniach sa tri republiky mohli upevniť. Ich prvá etapa štátnej samostatnosti sa skončila v roku 1940 okupáciou a začlenením do Sovietskeho zväzu. Po nemeckej okupácii počas druhej svetovej vojny opäť nasledovala sovietska nadvláda.

V záverečnej fáze Sovietskeho zväzu hnutia za nezávislosť týchto troch krajín úzko spolupracovali. Výrazným a široko viditeľným symbolom bola Baltská cesta z roku 1989, ľudská reťaz vedúca cez Estónsko, Lotyšsko a Litvu. Litva vyhlásila v roku 1990 obnovenie svojej nezávislosti; Estónsko a Lotyšsko ju nasledovali v roku 1991. Odvtedy tieto štáty rozvíjali spoločné politické záujmy, okrem iného v oblasti európskej a bezpečnostnej spolupráce.

Spoločná mincová emisia bola preto logickým krokom: jubileá sa síce vzťahovali na tri oddelené štátne akty, zároveň však na porovnateľné skúsenosti s cudzou nadvládou, obhajovaním vlastnej štátnosti a obnovenou zvrchovanosťou. Od roku 2004 sú všetky tri krajiny členmi Európskej únie.