Blister BU

Petrus a Paulus patria k prvej generácii kresťanstva a v cirkevnej tradícii sú úzko spätí s Rímom. Petrus, pôvodne rybár z Galiley, bol jedným z dvanástich apoštolov Ježiša. Evanjeliá ho vykresľujú ako hovorcu okruhu učeníkov. Jeho vyznanie Ježiša ako Krista sa neskôr stalo jedným zo základov učenia o osobitnom poslaní Petrusa. Rímskokatolícka cirkev chápe pápeža ako jeho nástupcu v biskupskom úrade v Ríme.

Paulus, spočiatku známy pod menom Saulus, pochádzal z Tarsu, bol židovského pôvodu a rímskym občanom. Po tom, ako prenasledoval ranú kresťanskú obec, stal sa po zážitku obrátenia sám misionárom. Počas viacerých ciest zakladal a spravoval obce najmä vo východnom Stredomorí. Jeho listy zachované v Novom zákone sa zaoberajú otázkami viery a problémami raných obcí. Pre svoju činnosť medzi nežidovským obyvateľstvom sa označuje ako „apoštol národov“.

Nový zákon bezprostredne nehovorí o smrti oboch apoštolov. Podľa ranokresťanskej tradície však zomreli v Ríme počas vlády cisára Neros. Petrus mal byť ukrižovaný a Paulus ako rímsky občan popravený sťatím. Presné roky a okolnosti nemožno historicky spoľahlivo určiť; ich smrť sa často zaraďuje do obdobia Neronovho prenasledovania kresťanov po požiari Ríma v roku 64. Počítanie jubilea v roku 2017 vychádza z tradičného datovania do roku 67.

Obaja sa liturgicky spoločne slávia 29. júna. Nad miestami uctievanými ako ich hroby vznikli Petersbasilika vo Vatikáne a Basilika Sankt Paul vor den Mauern. Pre Štát Vatikán sa preto výročie ponúkalo, pretože Petrus je spojený s pápežským úradom a obaja apoštoli s počiatkami rímskej cirkvi.