Deutsch
English
Français
Español
Italiano
Nederlands
Português
Slovenčina
Hrvatski
Slovenščina
Lietuvių
Eesti
Български
CC 267 2017
Sada obehových mincí
PP
SOM PP
Nemecko · Porýnie-Falcko, Porta Nigra v Trieri
Náklad107 000
Emisná cena24,50 €
Dátum vydania3. 2. 2017
BalenieSada obehových mincí
Nápis na hraneEINIGKEIT UND RECHT UND FREIHEIT + spolkový orol
Trhová cena89,00 €
Údaj o náklade zdroja: 27000 | 20000
Varianty
5Nemecko, A · A · Mincovná značka A · PP · Sada obehových mincí · Náklad 27 000
Nemecko, D · D · Mincovná značka D · PP · Sada obehových mincí · Náklad 20 000
Nemecko, F · F · Mincovná značka F · PP · Sada obehových mincí · Náklad 20 000
Nemecko, G · G · Mincovná značka G · PP · Sada obehových mincí · Náklad 20 000
Nemecko, J · J · Mincovná značka J · PP · Sada obehových mincí · Náklad 20 000
K emisnému nákladu
Minca vzdáva poctu spolkovej krajine Rheinland-Pfalz v rámci série spolkových krajín. Motív zobrazuje Porta Nigra v Trieri, pravdepodobne najlepšie zachovanú rímsku mestskú bránu severne od Álp, ako aj nápis „RHEINLAND-PFALZ“.
Motív
Mincový motív zobrazuje Porta Nigra v Trier, pravdepodobne najlepšie zachovanú rímsku mestskú bránu severne od Álp.
V mincovom poli je dole okrem toho uvedený názov spolkovej krajiny „RHEINLAND-PFALZ“ a písmeno „D“ označujúce štát emitenta. Na ľavej strane je znak príslušnej mincovne („A“, „D“, „F“, „G“ alebo „J“) a nad motívom rok vydania „2017“. Vpravo sú iniciály umelca „CH“ (Frantisek Chochola).
Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.
V mincovom poli je dole okrem toho uvedený názov spolkovej krajiny „RHEINLAND-PFALZ“ a písmeno „D“ označujúce štát emitenta. Na ľavej strane je znak príslušnej mincovne („A“, „D“, „F“, „G“ alebo „J“) a nad motívom rok vydania „2017“. Vpravo sú iniciály umelca „CH“ (Frantisek Chochola).
Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.
Pozadie k téme
Trier vznikol v rímskom období ako Augusta Treverorum na území keltského kmeňa Treverer. Mesto sa rozvinulo na správne a obchodné centrum. V neskorej antike bolo istý čas sídlom rímskych cisárov a politickým strediskom západnej časti ríše. Z tohto obdobia pochádzajú okrem mestskej brány aj Kaiserthermen, Barbarathermen, amfiteáter a Konstantinbasilika.
Brána bola postavená koncom 2. storočia z veľkých pieskovcových kvádrov. Kamene boli uložené bez malty a pôvodne spojené železnými skobami. Dva prejazdy, viacpodlažné veže a vnútorné nádvorie slúžili na kontrolu dopravy. Stavba pravdepodobne zostala čiastočne nedokončená. Jej dnešné označenie pochádza zo stredoveku a odkazuje na tmavé sfarbenie pieskovca; rímsky názov sa nezachoval.
Za zachovanie stavby vďačíme jej opätovnému využitiu. V 11. storočí sa v nej usadil pustovník Simeon pochádzajúci z východného Stredomoria. Po jeho smrti bola brána prestavaná na dvojkostol zasvätený svätému Simeonovi. Vznikli pri tom okrem iného apsidy, schodiská a ďalšie cirkevné stavebné prvky. Na Napoleonov príkaz boli tieto doplnky začiatkom 19. storočia z väčšej časti odstránené, aby sa obnovil rímsky vzhľad. Stopy stredovekého využitia sú napriek tomu stále rozpoznateľné.
Od roku 1986 patrí brána spolu s ďalšími rímskymi stavebnými pamiatkami Trieru, katedrálou a Liebfrauenkirche do svetového dedičstva UNESCO. Odkazuje tak na rímsku minulosť dnešného Rheinland-Pfalz, ako aj na neskorší spôsob zaobchádzania s antickou stavebnou substanciou.
Nemecká séria spolkových krajín od roku 2006 každoročne predstavovala jednu krajinu prostredníctvom vybranej stavby. Poradie sa v zásade riadilo pravidelným striedaním predsedníctva v Bundesrat. Pre Rheinland-Pfalz bola vhodným motívom rímska stavba v Trieri, pretože v bezprostredne rozpoznateľnej stavebnej pamiatke spája dlhú sídelnú a správnu históriu krajiny.
Brána bola postavená koncom 2. storočia z veľkých pieskovcových kvádrov. Kamene boli uložené bez malty a pôvodne spojené železnými skobami. Dva prejazdy, viacpodlažné veže a vnútorné nádvorie slúžili na kontrolu dopravy. Stavba pravdepodobne zostala čiastočne nedokončená. Jej dnešné označenie pochádza zo stredoveku a odkazuje na tmavé sfarbenie pieskovca; rímsky názov sa nezachoval.
Za zachovanie stavby vďačíme jej opätovnému využitiu. V 11. storočí sa v nej usadil pustovník Simeon pochádzajúci z východného Stredomoria. Po jeho smrti bola brána prestavaná na dvojkostol zasvätený svätému Simeonovi. Vznikli pri tom okrem iného apsidy, schodiská a ďalšie cirkevné stavebné prvky. Na Napoleonov príkaz boli tieto doplnky začiatkom 19. storočia z väčšej časti odstránené, aby sa obnovil rímsky vzhľad. Stopy stredovekého využitia sú napriek tomu stále rozpoznateľné.
Od roku 1986 patrí brána spolu s ďalšími rímskymi stavebnými pamiatkami Trieru, katedrálou a Liebfrauenkirche do svetového dedičstva UNESCO. Odkazuje tak na rímsku minulosť dnešného Rheinland-Pfalz, ako aj na neskorší spôsob zaobchádzania s antickou stavebnou substanciou.
Nemecká séria spolkových krajín od roku 2006 každoročne predstavovala jednu krajinu prostredníctvom vybranej stavby. Poradie sa v zásade riadilo pravidelným striedaním predsedníctva v Bundesrat. Pre Rheinland-Pfalz bola vhodným motívom rímska stavba v Trieri, pretože v bezprostredne rozpoznateľnej stavebnej pamiatke spája dlhú sídelnú a správnu históriu krajiny.