Fínsko · 50 rokov Rímskych zmlúv

Rímske zmluvy“ označujú dve dohody: zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) a zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom). Zmluvnými stranami boli Belgicko, Spolková republika Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko. Obe zmluvy nadobudli účinnosť začiatkom roka 1958.

EHS malo postupne prepájať hospodárstva členských štátov. Patrilo k tomu odstraňovanie ciel a obchodných prekážok, vytvorenie spoločného vonkajšieho cla a rozvoj spoločných politík. Zmluva zároveň vytvorila inštitucionálny rámec s Komisiou, Radou ministrov, parlamentným zhromaždením a súdnym dvorom. Z parlamentného zhromaždenia neskôr vznikol Európsky parlament. Euratom naproti tomu upravoval spoluprácu pri mierovom využívaní jadrovej energie vrátane výskumu, zásobovania a bezpečnostných kontrol.

Zmluvy súviseli so zjednocovaním západnej Európy po druhej svetovej vojne. Už predtým týchto šesť štátov podriadilo v rámci Európskeho spoločenstva uhlia a ocele kľúčové priemyselné odvetvia dôležité pre vojnové hospodárstvo spoločnému dohľadu. Po neúspechu ďalekosiahlejších plánov na vytvorenie Európskeho obranného spoločenstva a Európskeho politického spoločenstva sa spolupráca viac zamerala na hospodárske oblasti.

EHS sa ďalej rozvíjalo prostredníctvom neskorších rozšírení a zmien zmlúv. Maastrichtská zmluva vytvorila Európsku úniu a začala proces hospodárskej a menovej únie. Dnešná EÚ preto nevychádza nezmenene z textu zmluvy z roku 1957, inštitucionálne a právne však nadväzuje na jej vývoj. Euratom naďalej existuje ako samostatné spoločenstvo so spoločnými orgánmi EÚ.

Spoločná emisia mincí nadviazala na prepojenie medzi začiatkami hospodárskeho spoločenstva a neskoršou menovou úniou. Bola prvou 2-eurovou pamätnou mincou, ktorú vydali všetky vtedajšie štáty eurozóny so spoločným základným motívom. Účasť mnohých krajín, ktoré pristúpili neskôr, zároveň poukazovala na rozšírenie európskej spolupráce nad rámec pôvodného okruhu šiestich zmluvných štátov.