SOM PP

Georg Henrik von Wright (1916–2003) bol fínsky filozof zo švédsky hovoriaceho obyvateľstva Fínska. Študoval na Univerzite v Helsinkách, kde ho ovplyvnil Eino Kaila, ktorý vo Fínsku sprostredkoval analytickú filozofiu a logický empirizmus. Von Wright publikoval predovšetkým vo švédčine a angličtine, písal však aj po nemecky a po fínsky. Pôsobil tak vo fínskej verejnosti aj v medzinárodnej odbornej filozofii.

Významná etapa jeho kariéry bola úzko spojená s Ludwig Wittgenstein. Von Wright sa s ním zoznámil počas pobytu na Univerzite v Cambridge a po Wittgensteinovom odstúpení tam prevzal jeho profesúru. Po Wittgensteinovej smrti patril spolu s Elizabeth Anscombe a Rush Rhees k správcom a vydavateľom rozsiahlej filozofickej pozostalosti. Ich práca sprístupnila mnohé dovtedy nepublikované rukopisy a ovplyvnila neskoršie prijatie Wittgensteinovho diela.

Von Wright sa zaoberal okrem iného logikou, filozofiou vedy a teóriou ľudského konania. Vo svojich výskumoch deontickej logiky systematicky skúmal pojmy ako povinnosť, dovolenie a zákaz. V neskorších spisoch sa venoval aj technickému pokroku, racionalite, environmentálnym problémom a predpokladom moderných priemyselných spoločností. Vystupoval pritom aj ako esejista a verejný intelektuál.

Klasicky antický obrazový jazyk mince odkazuje na dlhú tradíciu filozofického myslenia, do ktorej von Wright zaraďoval svoje práce. Rastlinné motívy možno zároveň chápať ako odkaz na rast, trvanie a prírodu; z opisu však nevyplýva oficiálny výklad týchto jednotlivých symbolov.

Výber výročia súvisí s osobitným postavením von Wrighta na pomedzí fínskeho duchovného života a medzinárodnej analytickej filozofie. Emisia mince ho tak zaraďuje do série fínskych pamätných motívov, ktoré sú venované vede, kultúre a duchovným dejinám krajiny.