2 eurá proof

François Mitterrand výrazne ovplyvňoval francúzsku politiku počas niekoľkých desaťročí. Počas druhej svetovej vojny sa ako vojak dostal do nemeckého zajatia, podarilo sa mu utiecť a neskôr sa pripojil k Résistance. Počas Štvrtej republiky zastával rôzne ministerské funkcie. Po vzniku Piatej republiky sa stal jedným z popredných protivníkov Charlesa de Gaulla a od 70. rokov 20. storočia sa podieľal na zjednocovaní francúzskej ľavice pod vedením Socialistickej strany.

V roku 1981 bol Mitterrand zvolený za prvého socialistu do funkcie prezidenta Piatej republiky. Po svojom znovuzvolení v roku 1988 zostal vo funkcii až do roku 1995; jeho štrnásťročné prezidentstvo je najdlhšie v dejinách tejto republiky. K vnútropolitickým opatreniam jeho prvých rokov vo funkcii patrili zrušenie trestu smrti, decentralizácia právomocí štátu, znárodnenia a sociálnopolitické reformy. Vzhľadom na hospodárske ťažkosti vláda v roku 1983 prešla k politike viac zameranej na stabilitu rozpočtu.

Počas Mitterrandovho funkčného obdobia došlo aj k prvým takzvaným kohabitáciám: Keďže parlamentná väčšina patrila opozičnému občianskemu táboru, socialistický prezident musel určitý čas vládnuť s konzervatívnymi premiérmi. Táto konštelácia formovala inštitucionálne vzťahy medzi prezidentom, vládou a Národným zhromaždením.

V zahraničnej politike sa Mitterrand zasadzoval za európsku integráciu a úzku spoluprácu so spolkovým kancelárom Helmutom Kohlom. Obaja podporovali rozvoj Európskeho spoločenstva a smerovanie k hospodárskej a menovej únii. Maastrichtská zmluva, ktorou vznikla Európska únia a ktorá vytvorila predpoklady pre spoločnú menu, bola podpísaná počas jeho prezidentstva. Známe bolo aj ich spoločné uctenie si vojnových obetí vo Verdune v roku 1984.

Ocenenie zo strany Francúzska možno vysvetliť Mitterrandovým dlhoročným prezidentstvom, vnútropolitickými zmenami počas jeho funkčného obdobia a jeho úlohou v procese európskeho zjednocovania. Jeho životná cesta sa tak dotýka kľúčových období francúzskych dejín 20. storočia.