Coincard

Až hlboko do 20. storočia bolo Lotyšsko výrazne agrárnou krajinou. Na vidieku spočiatku existovali veľkostatky, ktoré často spravovali baltskonemeckí veľkostatkári, popri roľníckych hospodárstvach. Po založení lotyšského štátu v roku 1918 agrárna reforma zo začiatku 20. rokov 20. storočia túto vlastnícku štruktúru zásadne zmenila: veľkostatky boli rozdelené a vzniklo množstvo menších roľníckych hospodárstiev. Poľnohospodárske družstvá pomáhali pri spracovaní a odby­te. Mliečne výrobky, najmä maslo, patrili v medzivojnovom období medzi lotyšský exportný tovar.

Lotyšské hnedé plemeno sa ako samostatné plemeno hovädzieho dobytka vyvíjalo od konca 19. a začiatku 20. storočia. Jeho základom boli miestne zvieratá, ktoré sa krížili predovšetkým s červeným mliekovým dobytkom z oblasti Baltického mora a z Dánska. Cieľom šľachtenia bola dojnica prispôsobená miestnym klimatickým a krmovinovým podmienkam. Plemeno sa rozšírilo na lotyšských hospodárstvach a úzko sa spojilo s rozvojom organizovaného mliekarstva.

Počas sovietskej vlády bolo poľnohospodárstvo kolektivizované. Súkromné hospodárstva z veľkej časti prešli do kolchozov a štátnych sovchozov; chov zvierat a výroba mlieka sa organizovali vo väčších celkoch. Po obnovení štátnej nezávislosti v roku 1991 nasledovali ďalekosiahle zmeny vlastníckych a hospodárskych štruktúr. Od vstupu Lotyšska do Európskej únie v roku 2004 je poľnohospodárstvo okrem toho začlenené do Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.

Voľba hovädzieho dobytka nadväzuje aj na dejiny lotyšského mincovníctva. Už obehová minca v hodnote 2 latsov uvedená v roku 1992 niesla vyobrazenie kravy. Po zavedení eura v Lotyšsku v roku 2014 bolo možné tento známy motív opäť použiť na národnej strane. Emisia tak spojila poľnohospodársku tému so spomienkou na predchádzajúcu štátnu menu. Zároveň poukázala na odvetvie hospodárstva, ktoré formovalo sociálne dejiny lotyšského vidieka naprieč rôznymi politickými systémami.