2 Euro BK

Európska vlajka nevznikla v rámci dnešnej Európskej únie. Rada Európy, medzivládna organizácia založená v roku 1949 na podporu ľudských práv, demokracie a právneho štátu, zaviedla tento symbol v roku 1955. Rada Európy je inštitucionálne oddelená od Európskej únie a zahŕňa viac štátov než Európska únia. Motív tvorí kruh zlatých hviezd na modrom podklade.

Číslo dvanásť neoznačuje ani počet členských štátov Rady Európy, ani počet neskorších Európskych spoločenstiev. Bolo zvolené ako ustálené symbolické číslo, ktoré malo vyjadrovať jednotu a úplnosť. Preto sa počet hviezd nezmenil ani pri rozširovaní Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

V 80. rokoch 20. storočia sa Európske spoločenstvá usilovali o to, aby bola ich politická spolupráca pre obyvateľstvo viditeľnejšia. Výbor pre „Európu občanov“, ktorý ustanovila Európska rada, navrhol spoločné znaky a verejné symboly. Hlavy štátov a predsedovia vlád v roku 1985 schválili prevzatie symbolu, ktorý už používala Rada Európy. Od roku 1986 používali vlajku inštitúcie Spoločenstiev. Európska únia samotná vznikla až Maastrichtskou zmluvou, ktorá nadobudla účinnosť v roku 1993. Označenie „vlajka EÚ“ sa preto spätne používa aj pre rozhodnutie z roku 1985.

Vlajka patrí spolu s európskou hymnou, Dňom Európy 9. mája a mottom „Zjednotení v rozmanitosti“ k všeobecne používaným európskym symbolom. Samostatný článok o týchto symboloch bol plánovaný v návrhu zmluvy o európskej ústave. Po jej neúspechu nebol prevzatý do Lisabonskej zmluvy. Viaceré členské štáty vrátane Nemecka sa k nim však výslovne prihlásili vo vyhlásení pripojenom k zmluve.

Toto výročie bolo vhodné na spoločné vydanie mincí, pretože vlajka neodkazuje na jediný členský štát, ale používajú ju inštitúcie EÚ a všetky členské krajiny. Tá istá príležitosť sa tak mohla objaviť na národných stranách viacerých euromincí, pričom mince naďalej vydávali jednotlivé štáty.