Slovensko · 200. výročie narodenia Ľudovít Štúr

Dátum vydania23. 10. 2015

Celkový náklad1 000 000

Maximum EÚ1 000 000

Edície4

Nápis na hraneSLOVENSKÁ REPUBLIKA + ★ + lipový list + ★

Nápis2015 / SLOVENSKO / 1815-1856 / ĽUDOVÍT ŠTÚR / MK / IR

DizajnérIvan Řehák

MincovňaMincovna Kremnica, š.p., Kremnica / Slovakia

K emisnému nákladu

Pamätná minca pripomína 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra (1815–1856). Motív zobrazuje jeho portrét, ako aj jeho meno a údaje o narodení a úmrtí. Okrem toho sú na minci vyobrazené značka mincovne Kremnica a iniciály autora návrhu mince Ivan Řehák.

Motív

Minca zobrazuje portrét Ľudovít Štúr. Vpravo od neho sa pozdĺž vnútorného okraja mincového poľa nachádza rok vydania „2015“ a ďalej vpravo názov vydávajúceho štátu „SLOVENSKO“. Vľavo od portrétu je pozdĺž vnútorného okraja mincového poľa uvedený rok Štúrovho narodenia a úmrtia „1815-1856“ a ďalej vľavo nápis „ĽUDOVÍT ŠTÚR“. V pravej hornej časti motívu je medzi dvoma značkami mincovne umiestnená značka „MK“ mincovne Kremnica. Vpravo dole sa nachádzajú štylizované iniciály autora návrhu mince Ivan Řehák.

Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie.

Pozadie k téme

Ľudovít Štúr bol jazykovedec, spisovateľ, novinár a politik. Patril ku generácii slovenského národného hnutia, ktorá sa v 19. storočí formovala v rámci Uhorského kráľovstva. Jej cieľom bolo zakotviť slovenský jazyk vo vzdelávaní, literatúre a verejnom živote a presadzovať politické a kultúrne práva slovenského obyvateľstva.

V Štúrovej dobe existovali rozdielne predstavy o tom, aký spisovný jazyk by mali Slováci používať. Protestantskí autori často písali vo forme češtiny, zatiaľ čo medzi katolíckymi učencami bola rozšírená staršia norma, ktorú vypracoval Anton Bernolák. Štúr a jeho spolupracovníci Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža sa v roku 1843 dohodli na novej kodifikácii, ktorá vychádzala predovšetkým zo stredoslovenských nárečí. Štúr túto jazykovú formu následne zdôvodnil v jazykovedných spisoch. Po neskorších úpravách sa stala základom dnešnej spisovnej slovenčiny.

Ako novinár vydával Štúr noviny „Slovenskje národňje novini“ s literárnou prílohou „Orol tatránski“. Vytvoril tak fórum pre politické diskusie, literatúru a otázky národnej svojpomoci. Zároveň bol poslancom uhorského snemu. Presadzoval tam okrem iného sociálne reformy a uznanie jazykových práv Slovákov.

Počas revolúcií v roku 1848 sa konflikt medzi maďarským národným hnutím a nemaďarským obyvateľstvom kráľovstva vyhrotil. Štúr sa podieľal na formulovaní slovenských politických požiadaviek a patril k vedúcim predstaviteľom Slovenskej národnej rady. Tá organizovala ozbrojené akcie proti uhorskej revolučnej vláde a istý čas pritom spolupracovala s habsburskou stranou. Očakávaná politická samospráva sa však neuskutočnila.

Uctenie si Štúra štátnou pamätnou mincou súvisí predovšetkým s jeho úlohou pri formovaní slovenského spisovného jazyka a politickom formovaní slovenského národného hnutia. Obe oblasti úzko súvisia so vznikom moderného slovenského národného povedomia.