Fínsko · 150. výročie narodenia Akseliho Gallen-Kallelu

Dátum vydania22. 10. 2015

Celkový náklad500 000

Maximum EÚ500 000

Edície4

Nápis na hraneSUOMI FINLAND + 3 levie hlavy

NápisFI / 1865 / 2015 / AKSELI GALLEN KALLELA

DizajnérHannu Veijalainen

MincovňaSuomen Rahapaja OY, Vantaa, Finnland

K emisnému nákladu

Minca pripomína 150. výročie narodenia maliara Akseliho Gallen-Kallelu. Motív zobrazuje plávajúcu labuť z Tuonely nad vlnami, ktoré symbolizujú klesajúceho ducha. Pod ňou sú zobrazené maliarska paleta, rok narodenia Gallen-Kallelu „1865“ a meno „AKSELI GALLEN KALLELA“.

Motív

Horná časť motívu zobrazuje plávajúcu labuť z Tuonela. Voda pod labuťou vytvára vlny, ktoré symbolizujú klesajúceho ducha. Skratka vydávajúcej krajiny „FI“ je uvedená na pravom konci horizontálnej línie. Na spodnom okraji motívu sú zobrazené maliarska paleta, rok narodenia Gallen-Kallelu „1865“ a rok vydania „2015“. Vedľa palety sa nachádza mincová značka. Meno umelca „AKSELI GALLEN KALLELA“ je pozdĺž mincového prstenca pod horizontálnou líniou.

Na vonkajšom mincovom prstenci je zobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie.

Pozadie k téme

Akseli Gallen-Kallela (1865–1931), pôvodným menom Axel Waldemar Gallén, bol fínsky maliar, grafik a dizajnér. Najprv študoval v Helsinkách a neskôr v Paríži. Jeho rané diela mali blízko k realizmu; potom sa čoraz viac prikláňal k symbolizmu a fínskemu národnému romantizmu. Okrem malieb vytváral fresky, ilustrácie, tlačovú grafiku, nábytok a architektonické návrhy.

Veľká časť jeho tvorby čerpá námety z „Kalevala“. Tento epos, ktorý v 19. storočí zostavil Elias Lönnrot, vychádza z ústne tradovaných piesní z Fínska a Karélie. V čase, keď Fínsko patrilo ako veľkokniežatstvo k Ruskej ríši, sa „Kalevala“ stala dôležitým východiskom pre formovanie fínskeho jazyka, kultúry a národnej identity. Gallen-Kallela svojimi zobrazeniami trvalo ovplyvnil obrazovú predstavu o postavách a scénach eposu.

Tuonela je v „Kalevala“ ríšou mŕtvych. Od sveta živých ju oddeľuje temná rieka. Na tejto rieke žije labuť. V mýte dostane hrdina Lemminkäinen za úlohu zviera zabiť. Ešte predtým, ako ju môže splniť, je sám zabitý a hodený do rieky. Jeho matka hľadá časti jeho tela, opäť ho poskladá a oživí. Labuť a vodná krajina preto súvisia so smrťou, prechodom a návratom.

Medzi najznámejšie Gallen-Kallelove diela s námetmi z „Kalevala“ patria okrem iného zobrazenia Lemminkäinäninej matky, rozprávania o Aino a zápasu o Sampo. Aj fresky pre fínsky pavilón na svetovej výstave v Paríži v roku 1900 zviditeľnili tento obrazový svet za hranicami Fínska.

Voľba výročia pre pamätnú mincu vyplýva z Gallen-Kallelovej úlohy pri vizuálnom stvárnení fínskych mýtov a národnej kultúry. Téma Tuonely pritom neodkazuje iba na jedného umelca, ale zároveň aj na „Kalevala“ ako kultúrne pozadie jeho tvorby.