Coincard

Dynastickým východiskom je úmrtie nizozemského kráľa a luxemburského veľkovojvodu Wilhelma III. v roku 1890. Od Viedenského kongresu v roku 1815 boli Nizozemsko a Luxembursko spojené personálnou úniou: oba štáty mali rovnakého panovníka, právne však zostávali oddelené. V Nizozemsku mohla na trón nastúpiť Wilhelmina, dcéra Wilhelma III. Pre Luxembursko však platili nástupnícke pravidlá rodu Nassau, podľa ktorých mal v tom čase prednosť mužský príslušník inej vetvy.

Luxemburská koruna preto pripadla Adolphovi, bývalému vojvodovi z Nassau. Jeho vojvodstvo bolo po vojne medzi Pruskom a Rakúskom v roku 1866 anektované Pruskom. Jeho nástupom na trón v Luxembursku sa skončila personálna únia s Nizozemskom. Rok 1890 tak nepredstavuje iba zmenu panovníckeho rodu, ale aj začiatok samostatného luxemburského následníctva trónu.

Keďže Adolphov syn Wilhelm IV. nemal syna, rodový poriadok bol zmenený. Vďaka tomu mohla jeho najstaršia dcéra Marie-Adelheid nastúpiť na trón. Jej vláda pripadla na obdobie prvej svetovej vojny, počas ktorej bolo Luxembursko okupované nemeckými vojskami. V dôsledku vnútropolitických konfliktov a kritiky jej postoja počas okupácie v roku 1919 abdikovala. Na trón nastúpila jej sestra Charlotte. Ešte v tom istom roku ľudové hlasovanie potvrdilo zachovanie monarchie.

Počas nemeckej okupácie v druhej svetovej vojne odišla Charlotte spolu s vládou do exilu a prostredníctvom rozhlasových prejavov sa prihovárala luxemburskému obyvateľstvu. V roku 1964 odovzdala výkon funkcie svojmu synovi Jeanovi. Za Jeana a neskôr Henriho sa úloha veľkovojvodu v rámci parlamentnej a konštitučnej monarchie ďalej rozvíjala.

Výročie poskytlo príležitosť predstaviť dynastickú kontinuitu existujúcu od roku 1890 a zároveň oddelenie luxemburskej koruny od nizozemskej koruny. Poradie panovníkov okrem toho odkazuje na politické prelomy, ako boli dve svetové vojny, abdikácie a zmenené nástupnícke pravidlá.