Fínsko · 100 rokov všeobecného volebného práva

Fínsko ešte v roku 1906 nebolo nezávislým štátom, ale autonómnym veľkokniežatstvom v Ruskej ríši. Jeho politické zastúpenie dovtedy vychádzalo zo stavovského snemu, v ktorom boli šľachta, duchovenstvo, meštianstvo a roľníctvo zastúpené oddelene. Veľká časť obyvateľstva nemala volebné právo. Z politickej účasti boli vylúčené aj ženy.

Bezprostredné pozadie reformy tvorili politické nepokoje v Ruskej ríši v roku 1905. Vo Fínsku sa odpor proti obmedzovaniu autonómie spojil s požiadavkami na demokratickejšie zastúpenie ľudu. Celonárodný generálny štrajk zvýšil tlak na ruskú vládu a fínske inštitúcie. Následne bol stavovsky členený snem nahradený jednokomorovým parlamentom s 200 poslancami.

Volebný poriadok prijatý v roku 1906 priznal ženám aj mužom za rovnakých podmienok aktívne a pasívne volebné právo. Ženy tak mohli nielen voliť, ale aj samy kandidovať na mandát. Toto spojenie oboch práv presahovalo skoršie volebné reformy v iných krajinách, ktoré ženám spočiatku umožňovali iba hlasovať. V prvých voľbách po reforme v marci 1907 získalo mandát vo fínskom parlamente 19 žien. Považujú sa za prvé poslankyne národného parlamentu na svete.

Nové volebné právo bolo založené aj na pomernom volebnom systéme a tajnom hlasovaní. Reforma tým odstránila politické členenie podľa stavov a vytvorila základ pre dnešnú Eduskunta. Jej praktický účinok bol spočiatku obmedzený postavením ruského cisára, ktorý mohol parlament opakovane rozpustiť. Až po fínskej nezávislosti v roku 1917 zastupiteľstvo ľudu pôsobilo v rámci suverénneho štátu.

Vydanie mince z roku 2006 nadviazalo na sté výročie tejto parlamentnej a volebnej reformy. Protikladné zobrazenie oboch pohlaví pritom odkazuje na jadro vtedajšej novinky: rovnaké politické práva žien a mužov.