SOM BU

Ilmari Tapiovaara patrí ku generácii fínskych dizajnérov, ktorých práca bola úzko spojená s obnovou po druhej svetovej vojne. Nové byty, školy, študentské domovy a verejné zariadenia potrebovali robustný, priestorovo úsporný a priemyselne vyrábaný nábytok. Fínsky drevársky priemysel pritom ponúkal dobré podmienky na konštrukcie z masívneho dreva a tvarovanej preglejky.

Tapiovaara študoval na Vysokej škole umeleckých remesiel v Helsinkách. Študijné a pracovné pobyty v zahraničí ho priviedli do kontaktu s európskou modernou, okrem iného s okruhom francúzsko-švajčiarskeho architekta Le Corbusiera. Zároveň nadviazal na fínske dizajnérske tradície, najmä na spracovanie vrstveného dreva, ktoré vyskúšal Alvar Aalto. V centre jeho pozornosti neboli solitéry pre malý okruh kupujúcich, ale funkčné predmety, ktoré sa dali vyrábať sériovo a používať v rôznych priestoroch.

Medzi jeho známe návrhy patrí stolička Domus, ktorá bola pôvodne vyvinutá pre študentský domov Domus Academica v Helsinkách. Jej tvarované preglejkové časti, krátke podrúčky a stohovateľnosť zodpovedali praktickým požiadavkám priestorov využívaných spoločne. Ďalšími rozšírenými dielami sú nábytkové série Pirkka a Mademoiselle. Okrem nábytku Tapiovaara navrhoval aj interiéry a pôsobil ako učiteľ. Istý čas tiež pracoval v rámci medzinárodných rozvojových projektov, kde sa zaoberal miestnou výrobou nábytku a dostupnými materiálmi.

Uctenie pamiatky obehovou mincou treba vnímať v súvislosti s úlohou dizajnu pri kultúrnej prezentácii Fínska. Nábytkový a priemyselný dizajn sa v 20. storočí stali medzinárodne vnímanou súčasťou fínskej kultúry. Okrúhle narodeniny poskytli konkrétnu príležitosť vyzdvihnúť dizajnéra, ktorého diela formovali každodenný život v bytoch a verejných zariadeniach. Odrezaná časť nábytku na mincovom obraze pritom neodkazuje na portrét, ale na Tapiovaarovu skutočnú pracovnú oblasť: konštrukciu, materiál a sériovú výrobu.