2 Euro BK

Prvá svetová vojna vznikla z európskej krízy po atentáte na rakúsko-uhorského následníka trónu Franz Ferdinand v Sarajeve. Spojenecké záväzky, mobilizácie a vzájomné vyhlásenia vojny rozšírili konflikt v priebehu niekoľkých týždňov. Belgicko sa vyhlásilo za neutrálne. Nemecko napriek tomu požadovalo voľný prechod svojich vojsk, aby zaútočilo na Francúzsko zo severu. Keď belgická vláda túto požiadavku odmietla, nemecká armáda 4. augusta 1914 prekročila hranice.

Invázia poznačila belgickú vojnovú skúsenosť. Počas bojov a okupácie bolo zabitých mnoho civilistov; obce a kultúrne pamiatky boli zničené. Známy sa stal najmä požiar Univerzitnej knižnice v Löwen. Väčšia časť krajiny zostala okupovaná až do konca vojny. Belgická armáda pod vedením kráľa Alberta I. udržiavala malý, neokupovaný pás územia za Yserom. Mnohí obyvatelia utiekli do Francúzska, Veľkej Británie alebo do neutrálneho Holandska.

Westflandern sa zároveň stalo súčasťou západného frontu. V okolí Ypern sa odohralo niekoľko krvavých bitiek. V roku 1915 tam došlo aj k jednému z prvých rozsiahlych použití bojového plynu na západnom fronte. Roky trvajúca zákopová vojna zanechala vojenské cintoríny, pamätníky a dodnes viditeľné stopy v krajine.

Vlčí mak sa najmä v anglicky hovoriacom svete stal symbolom spomienky na vojnové obete. Jeho spojenie s Flámskom siaha k básni „In Flanders Fields“ kanadského vojenského lekára John McCrae. Napísal ju v roku 1915 po smrti spolubojovníka pri Ypern. Báseň opisuje vlčie maky medzi hrobmi padlých vojakov; neskôr sa ako symbol spomienky rozšíril umelý červený vlčí mak.

Pre Belgicko preto predstavovalo vtedajšie storočné výročie bezprostredný národný dôvod na pripomenutie. Krajina nebola iba dejiskom vojny, ale zažila aj inváziu, okupáciu, útek a ničenie. Anglické označenie „Great War“ zároveň odkazuje na medzinárodne rozšírenú kultúru spomínania, najmä v štátoch bývalého Britského impéria, ktorých vojaci bojovali a boli pochovaní v Belgicku.