Grécko · Platónova akadémia

Platon žil v 5. a 4. storočí pred n. l. v Aténach. Pochádzal z bohatej rodiny a patril do okruhu Sokrata, ktorého rozhovory a súdny proces formovali jeho myslenie. Po Sokratovej smrti spracúval Platon filozofické otázky prevažne v dialógoch. Zaoberal sa v nich okrem iného poznaním, spravodlivosťou, štátnym zriadením, výchovou, etikou a vzťahom medzi vnímateľným svetom a nemennými ideami.

Okolo roku 387 pred n. l. založil Platon pred bránami Atén filozofické učiteľské spoločenstvo. Nachádzalo sa v háji spojenom s mytologickým hrdinom Akademosom. Od jeho mena je odvodené označenie „akadémia“. Toto zariadenie nebolo univerzitou v dnešnom zmysle: neexistovali v ňom ani moderné študijné programy, ani štátom upravené akademické tituly. Bolo skôr spoločenstvom učiteľov a študentov, v ktorom prebiehali filozofické diskusie, ako aj matematické, astronomické a prírodovedné výskumy.

K najznámejším osobnostiam z okruhu Akadémie patril Aristoteles, ktorý tam strávil približne dvadsať rokov, kým neskôr založil vlastnú školu. Po Platonovej smrti Akadémiu ďalej viedli rôzni predstavitelia školy. Jej filozofické zameranie sa viackrát zmenilo; istý čas boli v popredí skeptické postoje, neskôr platonici opäť výraznejšie nadviazali na Platónovo metafyzické učenie. Názov inštitúcie sa tým natrvalo stal všeobecným označením pre inštitúcie vedy, umenia a učenej spolupráce.

Výber tohto výročia preto odkazuje nielen na Platonovu osobnosť, ale aj na organizovanú formu spoločného výskumu a vzdelávania, ktorej pojem pretrváva až do súčasnosti. Pre Grécko bolo toto výročie zároveň príležitosťou tematizovať antickú filozofiu a jej vplyv na európske vzdelávacie a vedecké tradície na obežnej minci.