2 Euro BK

Malta bola od roku 1814 pod britskou nadvládou ako korunná kolónia. Politická účasť obyvateľstva bola spočiatku výrazne obmedzená. Ústava z roku 1849 síce vytvorila vládnu radu s volenými poslancami, tí však oproti menovaným členom netvorili väčšinu. Rozhodujúce právomoci tak zostávali guvernérovi a koloniálnej správe.

Reforma z roku 1887 tento pomer zmenila: vo vládnej rade mali volení členovia po prvýkrát väčšinu oproti členom dosadeným z titulu funkcie alebo koloniálnou mocou. Anglické označenie „väčšinové zastúpenie“ tu teda neoznačuje v prvom rade väčšinový volebný systém, ale väčšinové postavenie volených zástupcov v zákonodarnom orgáne. O všeobecnom demokratickom volebnom práve v dnešnom zmysle však napriek tomu nemohla byť reč. Volebné právo bolo okrem iného viazané na pohlavie a majetok, prípadne príjem; veľká časť obyvateľstva zostávala vylúčená. Britský guvernér si navyše ponechal rozsiahle právomoci.

Ústavnej zmene predchádzali požiadavky maltských politických skupín na väčšiu samosprávu. K rozhodujúcim aktérom patril Fortunato Mizzi, ktorý sa staval proti výraznejšiemu kultúrnemu a jazykovému prispôsobovaniu sa Veľkej Británii. Otázky politického zastúpenia boli v tom čase úzko späté so spormi o správu, zdaňovanie, vzdelávanie a postavenie talianskeho jazyka.

Großmeisterpalast bol pôvodne úradným sídlom predstaviteľov Johanniterorden. Počas britského koloniálneho obdobia slúžil guvernérovi ako rezidencia a sídlili v ňom politické inštitúcie. Preto na mincovom motíve nepredstavuje iba Valletta, ale aj miesto koloniálnej nadvlády a parlamentnej činnosti.

Ústavné usporiadanie z roku 1887 nezostalo v platnosti natrvalo; v roku 1903 bola volená väčšina opäť zrušená. Reforma sa napriek tomu považuje za jednu z etáp na ceste k samospráve. Emisia patrila do maltskej mincovej série o ústavných dejinách krajiny, ktorá sa venovala ďalším etapám od prvých volených zástupcov až po republiku.