Deutsch
English
Français
Español
Italiano
Nederlands
Português
Slovenčina
Hrvatski
Slovenščina
Lietuvių
Eesti
Български
CC 131 2012
Blister
Neobehová kvalita/BU
Blister BU
Taliansko · 100. výročie úmrtia Giovanniho Pascoliho
Náklad12 000
Emisná cena12,50 €
Dátum vydania10. 10. 2012
BalenieBlister
Nápis na hrane2 ★ × 6, striedavo normálne/prevrátene
Trhová cena17,00 €
K emisnému nákladu
Pamätná minca pripomína 100. výročie úmrtia Giovanni PASCOLI, básnika pochádzajúceho z Romagny a významného predstaviteľa talianskej literatúry konca 19. storočia. Motív zobrazuje jeho portrét, po stranách lemovaný letopočtami „1912“ a „2012“, monogramom „RI“, mincovou značkou „R“ a iniciálami rytkyne Maria Carmela Colaneri; pod ním je oblúkovito umiestnený nápis „G. PASCOLI“.
Motív
Na minci je zobrazený portrét básnika Giovanni PASCOLI pochádzajúceho z Romagne, významného predstaviteľa talianskej literatúry na sklonku 19. storočia. Vpravo vedľa portrétu sú vyryté rok vydania — „2012“ — a monogram Talianskej republiky — „RI“ —, na ľavej strane rok úmrtia básnika — „1912“ —, mincovná značka — „R“ — a iniciály rytkyne Maria Carmela Colaneri — „MCC“. Pod motívom mince sa nachádza v oblúku meno „G. PASCOLI“.
Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie.
Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie.
Pozadie k téme
Giovanni Pascoli sa narodil v roku 1855 v San Mauro di Romagna. Jeho detstvo poznačilo niekoľko úmrtí v rodine. Najmä zavraždenie jeho otca, ktorého okolnosti neboli objasnené, zanechalo stopy v jeho neskoršej tvorbe. Opakujúcimi sa témami jeho básní sú strata rodinného bezpečia, spomienky, smrť a hľadanie chráneného domáceho „hniezda“.
Pascoli študoval v Bologni u Giosuè Carducciho. V mladosti mal blízko k socialistickým kruhom a istý čas bol väznený, potom sa však do veľkej miery stiahol z aktívnej politiky. Najprv pôsobil ako učiteľ a neskôr ako vysokoškolský profesor v Messine, Pise a Bologni. Okrem básní v taliančine písal aj poéziu v latinčine.
K jeho najznámejším zbierkam patria „Myricae“ a „Canti di Castelvecchio“. Pascoli často obracal pozornosť k vidieckemu spôsobu života, zvieratám, rastlinám, zvukom a nenápadným predmetom každodenného života. Používal pritom onomatopoické slová, striedajúce sa rytmy a často fragmentárnu stavbu viet. Tento spôsob písania sa odlišoval od výraznejšie rétorickej a klasicistickej tradície 19. storočia a ovplyvnil taliansku lyriku nasledujúceho storočia.
Svoje poetické predstavy Pascoli vysvetlil v texte „Il fanciullino“ („Malé dieťa“). Opisuje v ňom básnika ako človeka, ktorý vníma svet užasnutým pohľadom dieťaťa a rozpoznáva skryté vzťahy medzi vecami. Jeho tvorba zároveň zostala spätá so sociálnym a politickým napätím mladého talianskeho národného štátu. V jednom prejave podporil taliansku vojnu v Líbyi a koloniálnu politiku predstavil ako východisko z chudoby a emigrácie.
Výber Pascoliho ako motívu mince nadväzuje na jeho pevné postavenie vo výučbe talianskej literatúry a v kultúrnej pamäti krajiny. Jeho životná cesta zároveň spája jeho pôvod z Romagne s akademickými pôsobiskami v rôznych častiach Talianska. Okrúhle výročie úmrtia poskytlo formálny podnet na pripomenutie tejto súčasti národných literárnych dejín.
Pascoli študoval v Bologni u Giosuè Carducciho. V mladosti mal blízko k socialistickým kruhom a istý čas bol väznený, potom sa však do veľkej miery stiahol z aktívnej politiky. Najprv pôsobil ako učiteľ a neskôr ako vysokoškolský profesor v Messine, Pise a Bologni. Okrem básní v taliančine písal aj poéziu v latinčine.
K jeho najznámejším zbierkam patria „Myricae“ a „Canti di Castelvecchio“. Pascoli často obracal pozornosť k vidieckemu spôsobu života, zvieratám, rastlinám, zvukom a nenápadným predmetom každodenného života. Používal pritom onomatopoické slová, striedajúce sa rytmy a často fragmentárnu stavbu viet. Tento spôsob písania sa odlišoval od výraznejšie rétorickej a klasicistickej tradície 19. storočia a ovplyvnil taliansku lyriku nasledujúceho storočia.
Svoje poetické predstavy Pascoli vysvetlil v texte „Il fanciullino“ („Malé dieťa“). Opisuje v ňom básnika ako človeka, ktorý vníma svet užasnutým pohľadom dieťaťa a rozpoznáva skryté vzťahy medzi vecami. Jeho tvorba zároveň zostala spätá so sociálnym a politickým napätím mladého talianskeho národného štátu. V jednom prejave podporil taliansku vojnu v Líbyi a koloniálnu politiku predstavil ako východisko z chudoby a emigrácie.
Výber Pascoliho ako motívu mince nadväzuje na jeho pevné postavenie vo výučbe talianskej literatúry a v kultúrnej pamäti krajiny. Jeho životná cesta zároveň spája jeho pôvod z Romagne s akademickými pôsobiskami v rôznych častiach Talianska. Okrúhle výročie úmrtia poskytlo formálny podnet na pripomenutie tejto súčasti národných literárnych dejín.