2 eurá proof

Belgická kráľovná Elisabeth (1876–1965) pochádzala z rodu Wittelsbach a bola manželkou kráľa Alberta I. Sama hrala na husliach a podporovala hudbu, výtvarné umenie a vedu. Hru na husliach študovala okrem iných u Eugène Ysaÿe, belgického huslistu, skladateľa a dirigenta. Zo spoločného záujmu o vzdelávanie mladých hudobníkov vznikla myšlienka medzinárodnej súťaže.

Prvý ročník sa konal pod názvom „Concours Eugène Ysaÿe“. Ysaÿe krátko predtým zomrel, na základných princípoch súťaže sa však ešte podieľal. Spočiatku bola určená huslistom, neskôr aj klaviristom. K prvým laureátom patrili sovietski hudobníci David Oistrach a Emil Gilels. Druhá svetová vojna ďalšie konanie súťaže prerušila. Po obnovení získala súťaž v roku 1951 svoj dnešný názov a odvtedy sa konala v Bruseli.

K jej osobitostiam patrí intenzívne záverečné kolo. Finalisti v obmedzenom čase pripravujú dielo určené osobitne pre súťaž, ktoré predtým nebolo zverejnené. Žijú a pracujú pritom izolovane a bez podpory svojich učiteľov. Okrem huslí a klavíra pribudli neskôr ďalšie odbory vrátane spevu a kompozície. Vystúpenia vo finálovom kole sa tradične konajú s orchestrom.

Súťaž zároveň súvisí s belgickou monarchiou a štátom podporovanou starostlivosťou o kultúru. Po Elisabeth prevzala čestné predsedníctvo kráľovná Fabiola; neskôr v tejto úlohe pokračovala kráľovná Mathilde. V centre pozornosti je oceňovanie mladých hudobníkov a ich medzinárodná verejná známosť, nielen udelenie finančnej ceny.

Pre Belgicko preto výročie predstavovalo príležitosť pripomenúť si dlhodobo pôsobiacu kultúrnu inštitúciu s kráľovskou patrónkou v názve a medzinárodnou účasťou. Voľba obehovej mince spojila v jednom motíve dejiny hudby, belgickú kultúrnu politiku a úlohu kráľovského domu.