Sada obehových mincí BU – vydanie 3

Alhambra vznikla ako opevnené palácové mesto na kopci Sabikah nad Granadou. Svoj dnešný charakter získala v 13. a 14. storočí za vlády Nasridov, poslednej moslimskej vládnucej dynastie na Pyrenejskom polostrove. Vnútri hradieb sa nachádzali rezidencie, správne priestory, nádvoria, obytné štvrte a obranné zariadenia. Po dobytí Granady katolíckymi kráľmi v roku 1492 sa areál naďalej využíval ako kresťanské kráľovské sídlo a čiastočne sa zmenil. Z tohto obdobia pochádza okrem iného neskôr postavený palác Kaiser Karl V.

Löwenhof patrí k nasridskému palácu, ktorý bol rozšírený za sultána Muhammad V. Jeho stred tvorí fontánová misa nesená dvanástimi mramorovými levmi. Z nej vedú úzke vodné kanáliky do priľahlých priestorov. Prepojenie vody, svetla, ornamentov, radov stĺpov a nádvorí bolo základným prvkom nasridskej palácovej architektúry. Nádvorie bolo súčasťou jemne členenej obytnej a reprezentačnej časti sídla.

Generalife leží mimo vlastných hradieb pevnosti. Nasridským vládcom slúžil ako vidiecke sídlo a miesto odpočinku. Obytné budovy, záhrady, nádvoria a zavlažovacie systémy tam tvoria jednotný areál. Voda sa nevyužívala iba na zásobovanie, ale bola cielene začlenená aj do úpravy záhrad a architektúry.

Albayzín leží na protiľahlom kopci. Štvrť si zachováva základné črty stredovekej islamskej mestskej štruktúry s úzkymi, nepravidelnými uličkami a tradičnými obytnými domami. Po roku 1492 zostala spočiatku centrom moslimského obyvateľstva Granady; neskoršie prestavby a kresťanské sakrálne stavby doplnili obraz mesta.

Alhambra a Generalife boli v roku 1984 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva, Albayzín bol v roku 1994 pridaný ako rozšírenie. Vydanie mince bolo súčasťou španielskej série začatej v roku 2010, ktorá každoročne predstavuje jednu španielsku lokalitu svetového dedičstva UNESCO. Areál v Granade patril medzi prvé zapísané španielske lokality svetového dedičstva, a preto bol zohľadnený už na začiatku tejto série.