2 Euro BK

Po „anšluse“ Rakúska k nacistickej Nemeckej ríši v marci 1938 Rakúsko až do konca druhej svetovej vojny neexistovalo ako samostatný štát. V apríli 1945 bola republika obnovená. Krajina však spočiatku zostala obsadená štyrmi spojeneckými mocnosťami a bola rozdelená na okupačné zóny; aj Viedeň bola rozdelená na štyri sektory. Kontrolné právomoci vykonávala spojenecká komisia, takže rakúska spolková vláda mohla konať len v obmedzenej miere suverénne.

Rokovania o zmluvnom obnovení štátnej nezávislosti sa vliekli celé roky. Podstatným dôvodom bola začínajúca studená vojna: západní spojenci a Sovietsky zväz sa dlho nedokázali dohodnúť na politických a bezpečnostnopolitických podmienkach. Prielom priniesla v roku 1955 rakúska vládna delegácia v Moskve. Rakúsko prisľúbilo trvalú neutralitu podľa vzoru Švajčiarska. Tá však nebola zakotvená v samotnej štátnej zmluve, ale neskôr bola prijatá osobitným spolkovým ústavným zákonom.

Zmluva obnovila Rakúsko ako suverénny, nezávislý a demokratický štát. Upravovala okrem iného odsun okupačných vojsk, zakazovala politické alebo hospodárske zjednotenie s Nemeckom a obsahovala ustanovenia proti nacistickým organizáciám. Okrem toho zaručovala slovinskej a chorvátskej menšine určité práva. Po nadobudnutí jej platnosti opustili poslední spojeneckí vojaci krajinu v októbri 1955.

Leopold Figl bol najprv spolkovým kancelárom obnovenej republiky a neskôr ministrom zahraničných vecí. V tejto funkcii sa podieľal na záverečných rokovaniach. S predstavením zmluvy vo viedenskom Schloss Belvedere sa spája výrok „Rakúsko je slobodné!“.

Jubileum bolo vhodnou príležitosťou na vydanie pamätnej mince, pretože štátna zmluva v rakúskom chápaní dejín symbolizuje koniec okupačného obdobia a opätovné získanie úplnej štátnej akcieschopnosti. Rok 2005 Rakúsko navyše využilo na rozsiahlu verejnú diskusiu o jubileách rokov 1945 a 1955.