Deutsch
English
Français
Español
Italiano
Nederlands
Português
Slovenčina
Hrvatski
Slovenščina
Lietuvių
Eesti
Български
CC 76 2009
Numizmatický list
Neobehová kvalita/BU
Numizmatický list
Vatikán · Medzinárodný rok astronómie
Náklad15 000
Emisná cena45,00 €
Dátum vydania18. 11. 2009
BalenieNumizmatický list
Nápis na hrane2 ★ × 6, striedavo normálne/prevrátene
Trhová cena64,90 €
K emisnému nákladu
Pamätná minca je venovaná Medzinárodnému roku astronómie. Motív zobrazuje alegóriu zrodu hviezd a planét, ako aj niekoľko astronomických prístrojov, ohraničených nápismi „ANNO INTERNAZIONALE DELL’ASTRONOMIA“ a „CITTÁ DEL VATICANO“.
Motív
Vnútorná časť mince znázorňuje alegóriu zrodenia hviezd a planét, ako aj niekoľko astronomických prístrojov. Mincová značka „R“ je vyrazená v dolnom ľavom kvadrante. V strede pod oboma dolnými kvadrantmi sa nachádza letopočet „2009“. Alegóriu obopína kruhový oblúk s nápismi „ANNO INTERNAZIONALE DELL’ASTRONOMIA“ (v polkruhu posunutom doľava) a „CITTÁ DEL VATICANO“ (vpravo hore). Na vonkajšom prstenci mince je znázornených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie.
Pozadie k téme
Medzinárodný rok astronómie vyhlásila Organizácia Spojených národov z iniciatívy Medzinárodnej astronomickej únie a UNESCO. Jeho východiskom bolo začatie teleskopického pozorovania oblohy Galileom Galileim pred štyristo rokmi. Galileo si v roku 1609 zostrojil vlastné ďalekohľady a namieril ich na oblohu. Jeho pozorovania okrem iného odhalili vyvýšeniny a priehlbiny na Mesiaci, množstvo dovtedy neviditeľných hviezd a niekoľko mesiacov Jupitera. Ukázalo sa tak, že nie všetky nebeské telesá obiehajú okolo Zeme. Tieto výsledky prispeli k presadeniu heliocentrického obrazu sveta.
Do rovnakého historického kontextu patrí aj dielo Johannesa Keplera „Astronomia nova“, vydané v roku 1609. Kepler v ňom opísal pohyb planét pomocou eliptických dráh a sformuloval dva zo svojich neskôr po ňom pomenovaných zákonov. Pozorovanie ďalekohľadom a matematický opis spoločne zmenili ranonovovekú astronómiu.
Cieľom tematického roka bolo sprostredkovať astronomické poznatky, rozšíriť prístup k pozorovaniu oblohy a podporiť medzinárodnú spoluprácu vo výskume a vzdelávaní. V mnohých krajinách sa konali podujatia, výstavy a pozorovacie programy. Okrem historického pohľadu boli v centre pozornosti aj moderné témy, ako vývoj hviezd a planetárnych systémov či postavenie Zeme vo vesmíre.
Výber tejto príležitosti Vatikánom súvisí aj s jeho vlastnou astronomickou tradíciou. Na reformu kalendára za pápeža Gregora XIII., ktorá v roku 1582 viedla k zavedeniu gregoriánskeho kalendára, boli potrebné presné astronomické výpočty. Pápež Lev XIII. založil v roku 1891 Vatikánske observatórium v jeho dnešnej inštitucionálnej podobe. Jeho úlohou bolo umožniť samostatný vedecký výskum a zároveň poukázať na to, že prírodovedné poznanie a katolícka viera sa nemusia nevyhnutne chápať ako protiklady. V dôsledku rastúceho svetelného znečistenia Ríma bolo observatórium neskôr presunuté do Castel Gandolfo; okrem toho spolupracuje s výskumnou inštitúciou v Arizone. V tejto súvislosti poskytol tematický rok Vatikánu priamu väzbu na vedeckú inštitúciu, ktorú dlhodobo podporuje.
Do rovnakého historického kontextu patrí aj dielo Johannesa Keplera „Astronomia nova“, vydané v roku 1609. Kepler v ňom opísal pohyb planét pomocou eliptických dráh a sformuloval dva zo svojich neskôr po ňom pomenovaných zákonov. Pozorovanie ďalekohľadom a matematický opis spoločne zmenili ranonovovekú astronómiu.
Cieľom tematického roka bolo sprostredkovať astronomické poznatky, rozšíriť prístup k pozorovaniu oblohy a podporiť medzinárodnú spoluprácu vo výskume a vzdelávaní. V mnohých krajinách sa konali podujatia, výstavy a pozorovacie programy. Okrem historického pohľadu boli v centre pozornosti aj moderné témy, ako vývoj hviezd a planetárnych systémov či postavenie Zeme vo vesmíre.
Výber tejto príležitosti Vatikánom súvisí aj s jeho vlastnou astronomickou tradíciou. Na reformu kalendára za pápeža Gregora XIII., ktorá v roku 1582 viedla k zavedeniu gregoriánskeho kalendára, boli potrebné presné astronomické výpočty. Pápež Lev XIII. založil v roku 1891 Vatikánske observatórium v jeho dnešnej inštitucionálnej podobe. Jeho úlohou bolo umožniť samostatný vedecký výskum a zároveň poukázať na to, že prírodovedné poznanie a katolícka viera sa nemusia nevyhnutne chápať ako protiklady. V dôsledku rastúceho svetelného znečistenia Ríma bolo observatórium neskôr presunuté do Castel Gandolfo; okrem toho spolupracuje s výskumnou inštitúciou v Arizone. V tejto súvislosti poskytol tematický rok Vatikánu priamu väzbu na vedeckú inštitúciu, ktorú dlhodobo podporuje.