2 eurá proof

Porvooský snem súvisel s fínskou vojnou v rokoch 1808 až 1809. V priebehu tejto vojny Ruská ríša obsadila fínske územia, ktoré dovtedy patrili Švédskemu kráľovstvu. Konečný prechod pod ruskú správu bol spečatený mierom vo Fredrikshamne. Fínsko bolo následne začlenené do Ruskej ríše ako veľkokniežatstvo; ruský cár a fínske veľkoknieža boli jedna a tá istá osoba.

Ešte pred uzavretím mieru zvolal cár Alexander I. predstaviteľov štyroch vtedajších stavov: šľachty, duchovenstva, meštianstva a roľníctva. Toto stavovské zhromaždenie nebolo parlamentom v dnešnom demokratickom zmysle. Obyvateľstvo nebolo zastúpené na základe všeobecného a rovného volebného práva a politické práva na spoluúčasť boli rozdelené podľa spoločenských skupín. Zástupcovia fínskych území sa predtým zúčastňovali na švédskom ríšskom sneme; zhromaždenie z roku 1809 teraz vytvorilo vlastný politický rámec pre Fínsko.

Alexander I. prisľúbil, že bude rešpektovať existujúce náboženstvo, ako aj zaužívané zákony a práva krajiny. Stavy mu na oplátku zložili prísahu vernosti. Z týchto vzájomných vyhlásení sa rozvinula predstava osobitného fínskeho právneho a správneho usporiadania v rámci Ruskej ríše. Do akej miery tieto prísľuby zakladali formálnu ústavu, sa neskôr vykladalo rôzne.

Následne vznikla vlastná ústredná správa. Vládna rada prevzala úlohy vnútornej správy a neskôr bola označovaná ako senát. Fínsko si okrem toho zachovalo vlastné zákony, vlastnú správu a oddelené štátne financie. Táto inštitucionálna samostatnosť prispela k tomu, že sa v 19. storočí vytvoril fínsky štátny útvar, hoci krajina naďalej patrila do Ruskej ríše.

Téma mince tak odkazuje na politický zlom: nezmenila sa iba štátna príslušnosť Fínska, ale vznikli aj inštitúcie, na ktoré mohli nadviazať neskoršie parlamentné a štátne štruktúry. Výročie preto poskytlo príležitosť pripomenúť si obdobie vzniku autonómneho veľkokniežatstva.