Grécko · 100. výročie založenia Akademie von Athen

Názov inštitúcie odkazuje na antickú Akadémiu Platona. Filozof založil v 4. storočí pred n. l. pri Aténach školu, ktorá získala svoj názov podľa areálu zasväteného héroovi Akademosovi. Dnešná inštitúcia však nestojí v neprerušenej organizačnej tradícii tejto filozofickej školy. Odkaz na Platona skôr vyjadruje zámer inštitucionálne podporovať výskum a vedeckú výmenu.

Plány na vytvorenie modernej akadémie vznikli už po gréckej nezávislosti v 19. storočí. Boli súčasťou budovania štátnych vzdelávacích a vedeckých inštitúcií, ako aj premeny Atén na hlavné mesto. Budova určená pre akadémiu preto existovala už dávno pred začiatkom jej činnosti. Inštitúcia získala právny a organizačný základ až po niekoľkých neúspešných pokusoch.

Budova akadémie patrí spolu s univerzitou a bývalou národnou knižnicou k takzvanej aténskej trilógii na ulici Panepistimiou. Navrhol ju dánsky architekt Theophil Hansen; na realizáciu dohliadal v Grécku pôsobiaci Ernst Ziller. Výstavbu financoval grécko-rakúsky podnikateľ a diplomat Simon Sinas. Neoklasicistická podoba zámerne preberá formy antickej gréckej architektúry. Pred budovou stoja sochy Platona a Sokrata, zatiaľ čo vysoké stĺpy nesú postavy bohyne Athena a boha Apollona.

Akadémia tradične člení svoju činnosť na oblasti prírodných vied, humanitných vied, ako aj etických a politických vied. K jej úlohám patrí vedecký výskum, publikácie, slovníkové a jazykové projekty, starostlivosť o výskumné centrá a odborné poradenstvo. Jej členovia sú volení z radov vedy, literatúry a umenia.

Výber výročia ako námetu mince teda nenadväzuje iba na okrúhly dátum. Zároveň pripomína budovanie moderných vedeckých inštitúcií v Grécku a ich vedomé prepojenie s kultúrnym dedičstvom antiky.