Írsko · 10 rokov HMÚ

Hospodárska a menová únia vznikla v niekoľkých etapách z európskej hospodárskej a menovej politiky. Politický a právny rámec získala Maastrichtskou zmluvou. Tá okrem iného stanovila podmienky účasti na spoločnej mene. Patrili k nim požiadavky týkajúce sa cenovej stability, verejných financií, dlhodobých úrokových sadzieb a stability výmenných kurzov. Nie všetky členské štáty Európskej únie sa zúčastnili na menovej únii.

Začiatkom tretej etapy boli výmenné kurzy zúčastnených národných mien neodvolateľne stanovené. Euro sa najprv používalo ako účtovné a bezhotovostné peniaze, napríklad pri bankových prevodoch, na finančných trhoch a vo verejnom účtovníctve. Bankovky a mince sa dostali do obehu až v roku 2002. Počas tohto prechodného obdobia existovali dovtedajšie menové jednotky z právneho hľadiska naďalej ako podjednotky eura. Spoločná menová politika bola zverená Eurosystému, ktorý tvoria Európska centrálna banka a národné centrálne banky. Prvoradým cieľom Európskej centrálnej banky je zabezpečenie cenovej stability.

Spočiatku patrilo do eurozóny jedenásť štátov. Grécko sa pridalo pred zavedením hotovosti; neskôr nasledovali ďalšie krajiny. V roku vydania pamätnej mince zaviedlo euro aj Slovensko, takže na spoločnom vydaní sa zúčastnilo šestnásť štátov. Menová únia tak nebola iba menovopolitickým projektom, ale aj súčasťou hospodárskej integrácie európskeho vnútorného trhu. Odstránila riziká výmenných kurzov medzi zúčastnenými štátmi, zároveň však vyžadovala užšiu koordináciu ich hospodárskej a rozpočtovej politiky.

Táto príležitosť bola vhodná na spoločné vydanie, pretože sa bezprostredne týkala všetkých krajín eurozóny a nebola spätá s dejinami jedného štátu. O návrhu sa rozhodlo vo verejnom online hlasovaní. Vybraný umelec pôsobil ako sochár v mincovni gréckej centrálnej banky. Po spoločnom vydaní pri príležitosti výročia Rímskych zmlúv z roku 2007 išlo o druhú spoločnú pamätnú mincu v hodnote 2 eurá štátov eurozóny.