Blister BU

Michelangelo Buonarroti bol sochárom, maliarom, architektom a básnikom talianskej renesancie. Pochádzal z Caprese v Toskane a vzdelanie získal vo Florencii, kde ho formovalo umelecké a humanistické prostredie rodu Medici. Neskôr pôsobil najmä vo Florencii a v Ríme pre pápežov a ďalších objednávateľov. K jeho najznámejším dielam patria mramorové sochy *Pietà* a *David*, nástenné maľby na strope a *Posledný súd* v Sixtínskej kaplnke, ako aj jeho spoluúčasť na prestavbe Baziliky svätého Petra. Jeho tvorba spájala presné anatomické pozorovanie s často výrazne dynamickým a napätým zobrazením ľudského tela.

Egyptská kráľovná Kleopatra VII. patrila v renesančnom umení do okruhu tém antických dejín. Bola poslednou panovníčkou ptolemaiovského Egypta a politicky bola postupne spojená s Julius Caesarom a Marcusom Antoniom. Po porážke Octavianom spáchala samovraždu. V umení a literatúre sa jej smrť tradične spájala s uštipnutím jedovatým hadom. Michelangelova kresba sa sústreďuje na jej hlavu a zobrazuje ju s prepracovaným účesom a hadom ako poukazom na jej koniec. Vznikla ako samostatný, starostlivo vypracovaný list a spája sa s Tommasom de’ Cavalierim, rímskym šľachticom, ktorému Michelangelo daroval viaceré kresby a venoval básne.

Casa Buonarroti má pôvod v domoch, ktoré patrili Michelangelovej rodine. Michelangelo mladší, umelcov prasynovec, ich v 17. storočí nechal upraviť na pamätné miesto rodiny. Múzeum dnes okrem kresieb a raných diel uchováva aj listy, návrhy a ďalšie svedectvá z umelcovho okruhu.

Priama biografická súvislosť Michelangela so San Marinom nie je známa. Výber vysvetľuje skôr jeho postavenie v spoločnom talianskom kultúrnom dedičstve. San Marino na svojich pamätných minciach pravidelne pripomína osobnosti a diela talianskych dejín umenia a kultúry; okrúhle výročie narodenia na to poskytlo jasnú kalendárnu príležitosť.