2 eurá proof

Varaždin leží na severozápade Chorvátska pri Dráve a už v stredoveku sa rozvíjal ako obchodné a správne centrum. Kráľ Andreas II. udelil osade v roku 1209 práva slobodného kráľovského mesta. Meštianstvo tým okrem iného získalo vlastné správne a súdne práva. Mesto a hrad však dlhý čas tvorili oddelené právne a mocenské oblasti: zatiaľ čo meštianske mesto podliehalo priamo kráľovi, pevnosť bola istý čas vo vlastníctve rôznych šľachtických rodín.

K jej vlastníkom patrili grófi von Celje a neskôr rodiny Ungnad a Erdődy. Za týchto šľachtických pánov hrad neslúžil len na vojenské účely, ale aj ako reprezentatívne sídlo. Rodina Erdődy bola počas niekoľkých generácií úzko spätá s úradom župana, teda predstaveného Varaždinskej župy. Toto prepojenie mocenského sídla, správy a obrany formovalo dejiny areálu.

Slavónska vojenská hranica bola súčasťou habsburského obranného systému proti Osmanskej ríši. Tvorili ju opevnené miesta, posádky a vojensky organizované pohraničné oblasti. Varaždin síce ležal za vlastnou hraničnou líniou, ako sídlo generalátu však plnil dôležité riadiace a zásobovacie úlohy. Pevnosť bola preto začlenená do rozsiahleho politického a vojenského systému.

Aj mimo pevnosti mal Varaždin istý čas ústrednú politickú funkciu. V 18. storočí tam sídlili chorvátsky bán a Kráľovská rada. Po veľkom požiari mesta v roku 1776 boli ústredné úrady presunuté do Záhrebu.

Od roku 1925 sa v Stari Grad nachádza mestské múzeum Varaždinu. Jeho zbierky dokumentujú okrem iného kultúru bývania, remeslá a dejiny mesta. Úradný vestník EÚ neuvádza nijaké osobitné výročie ani nevysvetľuje postup výberu. Voľbu motívu preto možno chápať predovšetkým ako zobrazenie stavby, v ktorej sa spájajú dejiny mesta, vláda šľachty, pohraničná obrana a dnešné využitie na múzejné účely.