Deutsch
English
Français
Español
Italiano
Nederlands
Português
Slovenčina
Hrvatski
Slovenščina
Lietuvių
Eesti
Български
CC 53 2009
Sada obehových mincí
Neobehová kvalita/BU
SOM BU
Nemecko · 10 rokov HMÚ
Náklad250 000
Emisná cena12,00 €
Dátum vydania1. 1. 2009
BalenieSada obehových mincí
Nápis na hraneEINIGKEIT UND RECHT UND FREIHEIT + spolkový orol
Cena súpravy (2 mincí)39,00 €
Varianty
5Nemecko, A · A · Mincovná značka A · BU · Sada obehových mincí · Náklad 50 000
Nemecko, D · D · Mincovná značka D · BU · Sada obehových mincí · Náklad 50 000
Nemecko, F · F · Mincovná značka F · BU · Sada obehových mincí · Náklad 50 000
Nemecko, G · G · Mincovná značka G · BU · Sada obehových mincí · Náklad 50 000
Nemecko, J · J · Mincovná značka J · BU · Sada obehových mincí · Náklad 50 000
K emisnému nákladu
Dôvodom je desiate výročie Hospodárskej a menovej únie a vytvorenie eura 1. januára 1999. Motív, ktorý navrhol G. Stamatopoulos a ktorý bol vybraný v online hlasovaní, zobrazuje štylizovanú ľudskú postavu, ktorej ľavá ruka prechádza do symbolu eura, doplnenú rokmi 1999–2009, príslušnou skratkou HMÚ a dvanástimi hviezdami. Luxemburská emisia obsahuje navyše portrét veľkovojvodu ako latentný obraz pri naklonení.
Motív
Minca zobrazuje v strede štylizovanú ľudskú postavu, ktorej ľavá ruka je predĺžená symbolom eura. Iniciály umelca ΓΣ sa nachádzajú pod symbolom eura. Názov vydávajúceho štátu v jeho úradnom jazyku alebo jazykoch je uvedený na hornom okraji motívu, zatiaľ čo údaj 1999-2009 a skratka EMÚ preložená do úradného jazyka alebo jazykov štátu sú uvedené na dolnom okraji.
Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.
Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.
Pozadie k téme
Hospodárska a menová únia vznikala postupne v rámci európskej integrácie. Jej ústredným základom bola Maastrichtská zmluva, ktorá nadobudla platnosť v roku 1993. Vytýčila cestu k spoločnej mene a stanovila požiadavky na účasť. Medzi takzvané konvergenčné kritériá patria požiadavky týkajúce sa cenovej stability, stavu verejných financií, dlhodobých úrokových sadzieb a stability výmenného kurzu.
Začiatkom tretej etapy menovej únie boli výmenné kurzy zúčastnených národných mien neodvolateľne stanovené. Euro spočiatku slúžilo ako účtovná, platobná a zúčtovacia jednotka, napríklad v bezhotovostnom platobnom styku a na finančných trhoch. Bankovky a mince sa dostali do obehu až začiatkom roka 2002. Dovtedy obyvateľstvo v každodennom živote naďalej platilo okrem iného markami, frankami, lírami alebo pesetami; ich hodnota voči euru však už bola stanovená.
Za spoločnú menovú politiku je zodpovedný Eurosystém. Tvoria ho Európska centrálna banka a národné centrálne banky štátov, ktoré prijali euro. Národné vlády si naopak vo veľkej miere ponechávajú zodpovednosť za svoju rozpočtovú a hospodársku politiku. Toto spojenie centralizovanej menovej politiky s naďalej národne riadenými fiškálnymi politikami charakterizuje usporiadanie menovej únie.
Spoločné vydanie navyše pripadlo do obdobia rozširovania eurozóny. Po pôvodných účastníckych štátoch prijali spoločnú menu ďalšie krajiny Európskej únie; Slovensko pristúpilo k eurozóne na začiatku roka vydania. Nie všetky členské štáty Európskej únie do nej patrili a patria, pretože účasť si vyžaduje splnenie právnych a hospodárskych podmienok.
Jednotný pamätný motív sa ponúkal preto, že pripomínaný predmet nebol jubileom jednotlivého štátu, ale spoločným európskym projektom. Zároveň zostali vydania vďaka označeniam krajín, mincovým značkám a odlišným nápisom na hrane rozpoznateľné ako razby jednotlivých štátov. Mince tak spájali spoločnú menovú politiku s pretrvávajúcou právomocou členských štátov v oblasti národných strán ich obehových mincí.
Začiatkom tretej etapy menovej únie boli výmenné kurzy zúčastnených národných mien neodvolateľne stanovené. Euro spočiatku slúžilo ako účtovná, platobná a zúčtovacia jednotka, napríklad v bezhotovostnom platobnom styku a na finančných trhoch. Bankovky a mince sa dostali do obehu až začiatkom roka 2002. Dovtedy obyvateľstvo v každodennom živote naďalej platilo okrem iného markami, frankami, lírami alebo pesetami; ich hodnota voči euru však už bola stanovená.
Za spoločnú menovú politiku je zodpovedný Eurosystém. Tvoria ho Európska centrálna banka a národné centrálne banky štátov, ktoré prijali euro. Národné vlády si naopak vo veľkej miere ponechávajú zodpovednosť za svoju rozpočtovú a hospodársku politiku. Toto spojenie centralizovanej menovej politiky s naďalej národne riadenými fiškálnymi politikami charakterizuje usporiadanie menovej únie.
Spoločné vydanie navyše pripadlo do obdobia rozširovania eurozóny. Po pôvodných účastníckych štátoch prijali spoločnú menu ďalšie krajiny Európskej únie; Slovensko pristúpilo k eurozóne na začiatku roka vydania. Nie všetky členské štáty Európskej únie do nej patrili a patria, pretože účasť si vyžaduje splnenie právnych a hospodárskych podmienok.
Jednotný pamätný motív sa ponúkal preto, že pripomínaný predmet nebol jubileom jednotlivého štátu, ale spoločným európskym projektom. Zároveň zostali vydania vďaka označeniam krajín, mincovým značkám a odlišným nápisom na hrane rozpoznateľné ako razby jednotlivých štátov. Mince tak spájali spoločnú menovú politiku s pretrvávajúcou právomocou členských štátov v oblasti národných strán ich obehových mincí.