2 Euro BK

Hospodárska a menová únia vznikala postupne v rámci európskej integrácie. Jej ústredným základom bola Maastrichtská zmluva, ktorá nadobudla platnosť v roku 1993. Vytýčila cestu k spoločnej mene a stanovila požiadavky na účasť. Medzi takzvané konvergenčné kritériá patria požiadavky týkajúce sa cenovej stability, stavu verejných financií, dlhodobých úrokových sadzieb a stability výmenného kurzu.

Začiatkom tretej etapy menovej únie boli výmenné kurzy zúčastnených národných mien neodvolateľne stanovené. Euro spočiatku slúžilo ako účtovná, platobná a zúčtovacia jednotka, napríklad v bezhotovostnom platobnom styku a na finančných trhoch. Bankovky a mince sa dostali do obehu až začiatkom roka 2002. Dovtedy obyvateľstvo v každodennom živote naďalej platilo okrem iného markami, frankami, lírami alebo pesetami; ich hodnota voči euru však už bola stanovená.

Za spoločnú menovú politiku je zodpovedný Eurosystém. Tvoria ho Európska centrálna banka a národné centrálne banky štátov, ktoré prijali euro. Národné vlády si naopak vo veľkej miere ponechávajú zodpovednosť za svoju rozpočtovú a hospodársku politiku. Toto spojenie centralizovanej menovej politiky s naďalej národne riadenými fiškálnymi politikami charakterizuje usporiadanie menovej únie.

Spoločné vydanie navyše pripadlo do obdobia rozširovania eurozóny. Po pôvodných účastníckych štátoch prijali spoločnú menu ďalšie krajiny Európskej únie; Slovensko pristúpilo k eurozóne na začiatku roka vydania. Nie všetky členské štáty Európskej únie do nej patrili a patria, pretože účasť si vyžaduje splnenie právnych a hospodárskych podmienok.

Jednotný pamätný motív sa ponúkal preto, že pripomínaný predmet nebol jubileom jednotlivého štátu, ale spoločným európskym projektom. Zároveň zostali vydania vďaka označeniam krajín, mincovým značkám a odlišným nápisom na hrane rozpoznateľné ako razby jednotlivých štátov. Mince tak spájali spoločnú menovú politiku s pretrvávajúcou právomocou členských štátov v oblasti národných strán ich obehových mincí.