Nemecko · 175. výročie Paulskirchenverfassung

Frankfurtské národné zhromaždenie vzniklo z marcovej revolúcie v roku 1848. V mnohých nemeckých štátoch občania požadovali politickú spoluúčasť, slobodu tlače, základné práva a národnú jednotu. Poslanci zvolení podľa odlišných pravidiel jednotlivých štátov sa zišli 18. mája 1848. Boli medzi nimi najmä právnici, profesori, úradníci a ďalší príslušníci vzdelaného meštianstva; ženy nemali aktívne ani pasívne volebné právo.

Miesto zasadania poskytol evanjelický kostol Paulskirche vo Frankfurte nad Mohanom. Jeho veľký a prehľadný interiér bol vhodnejší na parlamentné zhromaždenie než existujúce svetské budovy mesta. Odvtedy sa kostol považuje za pamätné miesto dejín nemeckej demokracie. Dnešná stavba bola po zničení počas druhej svetovej vojny obnovená a v roku 1948, pri storočnej spomienke na národné zhromaždenie, opäť otvorená.

Poslanci museli zároveň vytvoriť štátne usporiadanie a reagovať na aktuálne konflikty. Sporné boli okrem iného hranice budúcej ríše, vzťah k Rakúsku a Prusku, ako aj otázka, či sa Nemecko má stať republikou alebo monarchiou. Napokon prijatý návrh predpokladal federálny ústavný štát s parlamentom, vládou, nezávislým súdnictvom a dedičným cisárom na čele. Katalóg základných práv upravoval okrem iného rovnosť pred zákonom, slobodu vierovyznania a svedomia, slobodu názoru a tlače, ako aj zrušenie stavovských privilégií.

Pruský kráľ Friedrich Wilhelm IV. odmietol ponúknutú cisársku hodnosť. Ani viaceré vlády jednotlivých nemeckých štátov nový poriadok neuznali. Národné zhromaždenie tým stratilo svoj politický základ; jeho zvyšok, ktorý sa presunul do Stuttgartu, bol v júni 1849 rozpustený.

Hoci ústava nenadobudla trvalú platnosť, jej predstavy o základných právach a parlamentné princípy ovplyvnili neskoršie nemecké ústavy. Výročie preto poskytlo príležitosť pripomenúť si konfliktné začiatky parlamentarizmu, národného zjednotenia a ústavne zaručených slobôd v Nemecku.