Deutsch
English
Français
Español
Italiano
Nederlands
Português
Slovenčina
Hrvatski
Slovenščina
Lietuvių
Eesti
Български
CC 522 2024
2-eurová minca
PP
2x2 Euro PP – kombinované vydanie 2024
Fínsko · Voľby ako základ demokracie
Náklad1 000
Dátum vydania14. 3. 2024
BalenieSúprava v kazete
Nápis na hraneSUOMI FINLAND + 3 levie hlavy
Cena súpravy (2 mincí)69,90 €
K emisnému nákladu
Pamätná minca je venovaná téme „Voľby a demokracia“. Motív zobrazuje osem štylizovaných, čiastočne sa prekrývajúcich hlasovacích lístkov z kruhov a obdĺžnikov. Na okraji motívu sa nachádzajú fínske a švédske označenia „VAALIT ♦ DEMOKRATIA“ a „VAL ♦ DEMOKRATI“.
Motív
Na minci sú zobrazené štylizované hlasovacie lístky pozostávajúce z kruhov a obdĺžnikov. Zobrazenie je síce abstraktné, motív je však napriek tomu jasne rozpoznateľný. Celkovo je viditeľných osem hlasovacích lístkov, ktoré sa čiastočne prekrývajú a na miestach ich prieniku vytvárajú menšie geometrické tvary. V dolnej časti obrazu mince sa nachádza letopočet „2024“ a na pravej strane mierne nad stredom značka „FI“. Nápis „VAALIT ♦ DEMOKRATIA“ je umiestnený v polkruhu pri pravom okraji obrazu a „VAL ♦ DEMOKRATI“ pri ľavom okraji obrazu.
Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd vlajky Európy.
Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd vlajky Európy.
Pozadie k téme
Demokratická tradícia Fínska siaha k parlamentnej reforme z roku 1906. Krajina bola v tom čase autonómnym veľkokniežatstvom v rámci Ruskej ríše. Dovtedajšie zastúpenie rozdelené podľa spoločenských stavov bolo nahradené jednokomorovým parlamentom. Zároveň Fínsko zaviedlo všeobecné a rovné volebné právo. Ženy získali aktívne aj pasívne volebné právo. Fínsko sa tak stalo prvou európskou krajinou, v ktorej mali ženy volebné právo na celoštátnej úrovni. V parlamentných voľbách v roku 1907 bolo zvolených 19 žien; boli prvými poslankyňami na svete.
Po vyhlásení nezávislosti v roku 1917 a občianskej vojne v roku 1918 vznikla parlamentná republika. Ústava z roku 1919 stanovila základné črty politického systému. Dnes sa poslanci fínskeho parlamentu volia podľa pomerného volebného systému. Prezident sa volí tiež priamo. Okrem toho sa konajú komunálne voľby, voľby do regionálnych oblastí sociálnej starostlivosti a voľby fínskych poslancov do Európskeho parlamentu.
Volebné právo úzko súvisí s ďalšími demokratickými zásadami: slobodnou kandidatúrou, tajným hlasovaním, pravidelnými voľbami a rovnosťou hlasov. Fínski občania majú pri celoštátnych voľbách volebné právo od 18 rokov. V komunálnych voľbách môžu za určitých podmienok hlasovať aj zahraniční obyvatelia.
Vydanie mince sa nevzťahuje na okrúhle historické výročie. Rok jej vydania však bol mimoriadnym spôsobom poznačený voľbami. Začiatkom roka 2024 sa konali fínske prezidentské voľby, v júni nasledovali voľby do Európskeho parlamentu. Téma tak spája dlhý vývoj fínskeho volebného práva so súčasnou politickou účasťou. Použitie oboch štátnych jazykov zároveň odkazuje na ústavne zakotvenú dvojjazyčnosť Fínska: fínčina a švédčina sú národnými jazykmi krajiny.
Po vyhlásení nezávislosti v roku 1917 a občianskej vojne v roku 1918 vznikla parlamentná republika. Ústava z roku 1919 stanovila základné črty politického systému. Dnes sa poslanci fínskeho parlamentu volia podľa pomerného volebného systému. Prezident sa volí tiež priamo. Okrem toho sa konajú komunálne voľby, voľby do regionálnych oblastí sociálnej starostlivosti a voľby fínskych poslancov do Európskeho parlamentu.
Volebné právo úzko súvisí s ďalšími demokratickými zásadami: slobodnou kandidatúrou, tajným hlasovaním, pravidelnými voľbami a rovnosťou hlasov. Fínski občania majú pri celoštátnych voľbách volebné právo od 18 rokov. V komunálnych voľbách môžu za určitých podmienok hlasovať aj zahraniční obyvatelia.
Vydanie mince sa nevzťahuje na okrúhle historické výročie. Rok jej vydania však bol mimoriadnym spôsobom poznačený voľbami. Začiatkom roka 2024 sa konali fínske prezidentské voľby, v júni nasledovali voľby do Európskeho parlamentu. Téma tak spája dlhý vývoj fínskeho volebného práva so súčasnou politickou účasťou. Použitie oboch štátnych jazykov zároveň odkazuje na ústavne zakotvenú dvojjazyčnosť Fínska: fínčina a švédčina sú národnými jazykmi krajiny.