Slovensko · 200 rokov od zavedenia pravidelnej konskej expresnej poštovej služby medzi Viedňou a Bratislavou

Dátum vydania11. 10. 2023

Celkový náklad1 000 000

Maximum EÚ1 000 000

Edície4

Nápis na hraneSLOVENSKÁ REPUBLIKA + ★ + lipový list + ★

Nápis1823 / VIEDEŇ / BRATISLAVA / 2023 / SLOVENSKO / MK / MP

DizajnérMária Poldaufová

MincovňaMincovna Kremnica, š.p., Kremnica / Slovakia

K emisnému nákladu

Minca pripomína 200. výročie existencie konskej expresnej pošty medzi Viedňou a Bratislavou, ktorá začala svoju činnosť v roku 1823. Motív zobrazuje rýchlo idúci poštový koč ťahaný koňmi a zapustený obdĺžnik s poštovou trúbkou. Pod ním sa nachádza letopočet „1823“ a názvy miest „VIEDEŇ“ a „BRATISLAVA“.

Motív

Motív mince zobrazuje poštový dostavník v rýchlej jazde ako symbol konskej expresnej pošty medzi Viedňou a Bratislavou a uprostred zapustený obdĺžnik s poštovou trúbkou. Pod dostavníkom je uvedený rok „1823“, keď bola zavedená expresná poštová služba, a pod ním názvy miest v slovenskom jazyku „VIEDEŇ“ a pod ním „BRATISLAVA“. Na dolnom okraji vnútornej časti mince sa nachádza rok vydania „2023“, oddelený od názvov miest vodorovnou čiarou. Názov vydávajúceho štátu „SLOVENSKO“ zdobí horný okraj mincového poľa. Napravo od dostavníka je medzi dvoma kockovitými značkami mincovne rozpoznateľná značka mincovne Kremnica (Mincovňa Kremnica) „MK“. Priamo pod značkou mincovne sa nachádzajú štylizované iniciály autorky národnej strany mince, Mária Poldaufová, „MP“.

Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd vlajky Európy.

Pozadie k téme

Na začiatku 19. storočia patrili Wien a dnešná Bratislava do toho istého mocenského priestoru. Wien bolo sídelným mestom Rakúskeho cisárstva, zatiaľ čo Bratislava patrila do Uhorské kráľovstvo v rámci habsburskej monarchie. Mesto bolo vtedy známe predovšetkým pod názvami Pressburg, Pozsony a Prešporok; dnešný názov sa stal úradným až v 20. storočí. V Pressburg zasadal uhorský snem, takže medzi oboma mestami prebiehala čulá politická, hospodárska a osobná výmena.

Pred rozvojom železnice boli poštové dostavníky dôležitým prostriedkom pozemnej prepravy správ a cestujúcich. Premávali podľa cestovných poriadkov na určených trasách. Na poštových staniciach bolo možné vymeniť kone, aby sa v jazde mohlo pokračovať bez dlhších prestávok na odpočinok. Expresná pošta sa od pomalších poštových spojení odlišovala najmä kratšími zastávkami a organizáciou zameranou na rýchlosť. Poštové dostavníky okrem listov a úradných zásielok často prepravovali aj cestujúcich.

Poštový roh mal pôvodne praktickú funkciu. Stanovenými signálmi postilión oznamoval príchod alebo odchod a na stanici mohol zabezpečiť prípravu čerstvých koní. Zároveň roh označoval úradnú poštu, ktorá mala na mnohých cestách osobitné výsady.

Spojenie medzi mestami vzdialenými od seba len približne 60 kilometrov predstavuje prechodnú fázu dejín dopravy. Diaľková doprava bola ešte založená na konskej sile a sieti staníc; o niekoľko desaťročí neskôr prevzali železnice čoraz väčšiu časť prepravy osôb a pošty. Železničná trať medzi Wien a Pressburg bola otvorená v polovici 19. storočia.

Toto výročie bolo zo slovenského pohľadu vhodnou príležitosťou na vydanie mince, pretože trať názorne predstavuje historické začlenenie Bratislavy do dopravných a komunikačných sietí habsburskej monarchie. Zároveň poukazuje na dodnes úzke cezhraničné spojenie oboch susedných hlavných miest.