2 Euro BK

Chorvátsko vstúpilo do Európskej únie v roku 2013. S tým bola v zásade spojená aj povinnosť zaviesť euro, len čo splní stanovené podmienky. Na rozdiel od štátov so zmluvne dohodnutou výnimkou nemalo Chorvátsko trvalý nárok na zachovanie svojej národnej meny.

Dôležitým medzikrokom bol v roku 2020 vstup do mechanizmu výmenných kurzov II. V rámci tohto postupu sa musela chorvátska kuna preukázať ako dostatočne stabilná voči euru. Okrem toho sa posudzovali takzvané konvergenčné kritériá. Týkajú sa okrem iného cenovej stability, verejných financií, dlhodobých úrokových sadzieb a zlučiteľnosti vnútroštátnych právnych predpisov s pravidlami Európskej hospodárskej a menovej únie. Po kladnom posúdení príslušné orgány EÚ v roku 2022 rozhodli o prijatí Chorvátska do eurozóny. Prepočítací kurz bol nezvratne stanovený na 7,53450 kuny za euro.

Kuna bola chorvátskou menou od roku 1994. Nahradila chorvátsky dinár, ktorý bol počas štátneho osamostatňovania sa od Juhoslávie zavedený ako prechodná mena. Prechod na euro tak ukončil takmer tri desaťročia trvajúce obdobie samostatnej chorvátskej menovej politiky. Chorvátsko sa stalo dvadsiatym členom eurozóny.

Z hospodárskeho hľadiska bolo Chorvátsko už predtým úzko späté s eurom. Časť úspor a úverov bola vedená v eurách alebo na ne naviazaná. Aj cestovný ruch, zahraničný obchod a finančné vzťahy boli výrazne orientované na ostatné krajiny EÚ a eurozóny. Vstupom odpadli voči týmto štátom náklady na výmenu meny; zároveň prešla zodpovednosť za menovú politiku na Eurosystém, na ktorom sa odvtedy podieľa aj chorvátska centrálna banka.

Vydanie pamätnej mince bolo prirodzené, pretože zmena meny predstavovala jasne datovateľný krok európskej integrácie. Zároveň išlo o prvú chorvátsku 2-eurovú pamätnú mincu. Motív preto spája príslušnosť k spoločnému menovému priestoru s bezprostredne rozpoznateľným štátnym symbolom identity.