Vatikán · Rok svätého Pavla

Paulus von Tarsus patrí k osobnostiam, ktoré výrazne formovali rané kresťanstvo. Pochádzal zo židovskej rodiny a pôvodne sa volal Saul. Podľa Skutkov apoštolov mal aj rímske občianstvo. Spočiatku bojoval proti vznikajúcemu kresťanskému hnutiu a podieľal sa na prenasledovaní jeho stúpencov. Udalosť pred Damaskom viedla k zásadnej zmene jeho smerovania: Saul toto zjavenie pochopil ako stretnutie so vzkrieseným Ježišom a následne prijal kresťanský krst.

Skutky apoštolov uvádzajú, že Paulus po udalosti so svetlom spadol na zem a dočasne oslepol. V Damasku dostal kresťan Hananias príkaz vyhľadať ho; potom Paulus znovu nadobudol zrak a dal sa pokrstiť. Kôň sa v biblických správach nespomína. Patrí k neskoršej obrazovej tradícii, ktorá túto udalosť zvlášť názorne zobrazovala v európskom umení. Paulus sa o svojom povolaní zmieňuje aj vo svojich listoch, opisuje ho tam však podstatne stručnejšie.

V nasledujúcich desaťročiach pôsobil Paulus ako misionár predovšetkým medzi nežidmi. Jeho cesty viedli cez časti Malej Ázie a Grécka. Jeho listy raným kresťanským obciam patria k najstarším textom Nového zákona. Zaoberá sa v nich okrem iného významom Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania, vzťahom medzi židovským zákonom a kresťanskou vierou, ako aj spolužitím rôznych skupín v obciach. Podľa cirkevnej tradície Paulus zomrel počas vlády cisára Nera ako mučeník v Ríme.

Pápež Benedikt XVI. vyhlásil Rok svätého Pavla pri príležitosti približne dvetisíceho výročia narodenia apoštola; rok jeho narodenia nemožno presne určiť. Trval od 28. júna 2008 do 29. júna 2009. V centre pozornosti boli bohoslužby, púte a štúdium Pavlových listov. Ústredným miestom bola rímska bazilika Sankt Paul vor den Mauern, ktorá bola podľa cirkevnej tradície postavená nad jeho hrobom. Vydanie mince tak nadviazalo na cirkevný jubilejný rok, ktorý si vo Vatikáne pripomínali na celom svete.