Monako · 100. výročie úmrtia kniežaťa Alberta I.

Albert I. vládol Monaku od roku 1889 až do svojej smrti. Okrem postavenia hlavy štátu sa intenzívne venoval výskumu morí. Na vlastných výskumných lodiach podnikal expedície v Atlantickom oceáne, Stredozemnom mori a arktických vodách. Skúmali sa pritom okrem iného morské prúdy, hĺbky morí a morské organizmy. Pre túto činnosť ho označovali aj za „knieža morí“.

Jeho výskum sa neobmedzoval na financovanie vedeckých prác. Albert sa sám zúčastňoval plavieb, podieľal sa na vývoji výskumných metód a nechával uverejňovať výsledky. Z jeho iniciatívy vznikli Oceanografické múzeum v Monaku a Oceanografický inštitút v Paríži. Múzeum bolo otvorené v roku 1910 a spájalo výskum, vedecké zbierky a vzdelávanie verejnosti. Obe inštitúcie existujú dodnes v rámci nadácie, ktorú založil.

Ďalšou oblasťou jeho pôsobenia bol výskum raných dejín ľudstva. Albert podporoval archeologické vykopávky, najmä v Grimaldiho jaskyniach neďaleko dnešnej francúzsko-talianskej hranice. Okrem toho v Paríži založil Inštitút humánnej paleontológie, ktorý mal podporovať výskum pravekých ľudí a ich životného prostredia.

Aj po politickej stránke pripadlo obdobie jeho vlády na fázu inštitucionálnych zmien. V roku 1911 získalo Monaco svoju prvú ústavu. Tá okrem iného vytvorila volenú Národnú radu a obmedzila dovtedy do veľkej miery neobmedzenú moc kniežaťa. Albert sa okrem toho zasadzoval za medzinárodné porozumenie a pokojné riešenie konfliktov, politické rozpory pred prvou svetovou vojnou však nedokázal prekonať.

Pocta na monackej pamätnej minci preto nevyplýva iba z jeho príslušnosti ku kniežaciemu rodu. Jeho vláda je spojená s inštitúciami, ktoré dodnes formujú verejný profil Monaka, najmä s oceánografiou. Okrúhle výročie poskytlo príležitosť pripomenúť si bývalého panovníka aj toto vedecké dedičstvo.