Vatikán · 25. výročie úmrtia Matky Terézie z Kalkaty

Matka Tereza sa narodila v roku 1910 ako Anjezë Gonxhe Bojaxhiu v Skopje, v dnešnom Severnom Macedónsku, do katolíckej albánskej rodiny. Ako 18-ročná vstúpila do írskeho rádu Loreto. Ten ju vyslal do Indie, kde najprv pôsobila ako učiteľka a neskôr ako riaditeľka katolíckej dievčenskej školy v Kalkate.

Podľa vlastných slov pocítila v roku 1946 náboženské povolanie opustiť kláštor a pracovať medzi najchudobnejšími obyvateľmi mesta. Prijala indické občianstvo a v roku 1950 založila rehoľné spoločenstvo Misionárky lásky. Jeho členky sa starali okrem iného o bezdomovcov, siroty, chorých a umierajúcich. Z pôvodne miestneho spoločenstva sa vyvinul medzinárodne pôsobiaci katolícky rád so zariadeniami v mnohých krajinách.

Za svoju humanitárnu činnosť získala Matka Tereza v roku 1979 Nobelovu cenu za mier. Jej pôsobenie však zároveň nebolo bez kritiky. Kritizovali sa napríklad zdravotné a hygienické podmienky v niektorých zariadeniach, jej nakladanie s darmi, ako aj jej odmietavý postoj k potratom a antikoncepcii. Jej verejný obraz preto formovali tak osobná starostlivosť o núdznych, ako aj jej dôsledné zastávanie katolíckej morálnej náuky.

Pápež Ján Pavol II. ju v roku 2003 blahorečil. Svätorečenie vykonal pápež František v roku 2016; odvtedy je v katolíckej cirkvi uctievaná ako svätá Tereza z Kalkaty. Predpokladom bolo cirkevné uznanie dvoch uzdravení ako zázrakov na jej príhovor.

Voľba Vatikánskeho mestského štátu sa vysvetľuje predovšetkým touto cirkevnou úctou. Matka Tereza v katolíckom chápaní predstavuje praktickú lásku k blížnemu a starostlivosť o chudobných, chorých a spoločensky vylúčených. Motív vydania tak zároveň nadväzuje na témy, ktoré zohrávajú ústrednú úlohu v sociálnom učení a charitatívnej činnosti katolíckej cirkvi.