Luxembursko · 50 rokov zákonnej ochrany luxemburskej vlajky

Luxemburská vlajka pozostáva z troch rovnako širokých vodorovných pruhov v červenej, bielej a svetlomodrej farbe. Jej farby vychádzajú z historického erbu Luxemburska. Ten zobrazuje červeného korunovaného leva na strieborno-modro pruhovanom poli. Ako národné farby sa červená, biela a modrá začali používať v 19. storočí, najmä v období Belgickej revolúcie v roku 1830, ktorá zasiahla aj Luxembursko.

Trikolóra sa podobá na vlajku Holandska, odlišuje sa od nej však najmä svetlejším odtieňom modrej. Podobnosť nevysvetľuje bezprostredné prevzatie: farby Luxemburska majú vlastný heraldický pôvod. Veľkovojvodstvo však bolo v rokoch 1815 až 1890 v personálnej únii s Holandským kráľovstvom. Holandský kráľ bol v tomto období zároveň veľkovojvodom Luxemburska.

Používanie luxemburských národných farieb sa dlhý čas opieralo predovšetkým o zvyk a historickú prax. Až zákon z 23. júna 1972 o štátnych symboloch právne stanovil štátne symboly a ich podobu. Tým získalo okrem iného usporiadanie a farebnosť vlajky záväzný právny základ. Motív vydania mince sa teda nevzťahuje na vznik trikolóry, ale na jej zákonnú úpravu. Rok 2022 sa ako rok vydania ponúkal vďaka okrúhlemu výročiu tohto zákona.

Veľkovojvoda Henri je od roku 2000 hlavou štátu Luxemburska. Po abdikácii svojho otca, veľkovojvodu Jean, ho vystriedal na tróne. Luxembursko je parlamentnou monarchiou; politické rozhodnutia prijímajú vláda a parlament, zatiaľ čo veľkovojvoda stelesňuje kontinuitu štátu a plní ústavné úlohy. Jeho portrét sa od zavedenia eura pravidelne objavuje na národných stranách luxemburských mincí. Spojenie hlavy štátu so zákonom ustanoveným štátnym symbolom preto zodpovedá obvyklému zobrazovaniu štátnej identity na luxemburských minciach.