Deutsch
English
Français
Español
Italiano
Nederlands
Português
Slovenčina
Hrvatski
Slovenščina
Lietuvių
Eesti
Български
CC 430 2022
Coincard
Neobehová kvalita/BU
Coincard
Francúzsko · Jacques Chirac, 20 rokov prechodu na hotovostné euro
Náklad10 000
Emisná cena10,00 €
Dátum vydania25. 1. 2022
BalenieCoincard
Nápis na hrane2 ★ ★ × 6, striedavo zvislo/prevrátene
Trhová cena17,90 €
K emisnému nákladu
Minca pripomína 90. výročie narodenia bývalého francúzskeho prezidenta Jacques Chirac, ktorý pôsobil počas dvoch funkčných období a podieľal sa na zavedení eura. Motív zobrazuje jeho profil obrátený do budúcnosti, obklopený symbolom eura a francúzskou vlajkou v heraldických farbách s písmenami „RF“. Jeho meno a roky narodenia a úmrtia sú zakomponované do loga eura.
Motív
Jacques Chirac bol počas dvoch funkčných období prezidentom Francúzskej republiky a významným architektom európskeho domu. Bol prezidentom v čase, keď bolo v roku 2002 zavedené euro, ktorého 20. výročie sa pripomínalo začiatkom tohto roka.
Mincový motív zobrazuje profil Jacquesa Chiraca, ktorý slávnostne hľadí do budúcnosti. Obklopuje ho niekoľko symbolov znázorňujúcich jeho pôsobenie: symbol eura ako znak jeho účasti na zavedení eura a jeho európskeho ducha a francúzska vlajka v heraldických farbách, označená písmenami „RF“ ako odkaz na jeho prezidentský úrad. Jeho meno, ako aj rok narodenia a rok úmrtia sú zakomponované do loga eura. Značky mincovne a rok vydania boli včlenené do návrhu.
Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.
Mincový motív zobrazuje profil Jacquesa Chiraca, ktorý slávnostne hľadí do budúcnosti. Obklopuje ho niekoľko symbolov znázorňujúcich jeho pôsobenie: symbol eura ako znak jeho účasti na zavedení eura a jeho európskeho ducha a francúzska vlajka v heraldických farbách, označená písmenami „RF“ ako odkaz na jeho prezidentský úrad. Jeho meno, ako aj rok narodenia a rok úmrtia sú zakomponované do loga eura. Značky mincovne a rok vydania boli včlenené do návrhu.
Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.
Pozadie k téme
Jacques Chirac patril počas niekoľkých desaťročí k významným predstaviteľom francúzskeho gaullizmu. Od 60. rokov bol poslancom a zastával rôzne ministerské funkcie. Dvakrát bol predsedom vlády: najprv za prezidenta Valéry Giscard d’Estaing, neskôr počas prvej takzvanej kohabitácie za prezidenta François Mitterrand. Pri kohabitácii pochádzajú prezident republiky a parlamentná väčšina z odlišných politických táborov. V rokoch 1977 až 1995 bol Chirac zároveň starostom mesta Paris. V roku 1976 založil gaullistickú stranu Rassemblement pour la République, predchodkyňu neskoršej občiansko-konzervatívnej UMP.
Počas jeho prezidentstva bolo Francúzsko konfrontované s viacerými otázkami svojich novších dejín. V roku 1995 Chirac po prvý raz výslovne uznal zodpovednosť francúzskych úradov za prenasledovanie a deportácie Židov počas nemeckej okupácie. V zahraničnej politike sa Francúzsko za jeho vedenia v roku 2003 postavilo proti vojne v Iraku vedenej Spojenými štátmi. Jeho znovuzvolenie v roku 2002 sa uskutočnilo v nezvyčajnej politickej situácii: v druhom kole proti nemu stál krajne pravicový kandidát Jean-Marie Le Pen po tom, čo zo súťaže vypadol socialistický kandidát Lionel Jospin.
Chiracova európska bilancia nebola bez rozporov. Počas jeho funkčného obdobia sa uskutočnili kľúčové kroky smerom k spoločnej mene: určenie prvých zúčastnených štátov, zavedenie meny v bezhotovostnej podobe a napokon vydanie hotovosti. Tento vývoj však vychádzal z Maastrichtskej zmluvy, a teda z rozhodnutí prijatých už pred jeho prezidentstvom. Francúzsko sa následne spolu s ostatnými členskými štátmi podieľalo na praktickej a inštitucionálnej realizácii.
Zlomovým momentom bolo francúzske referendum z roku 2005, v ktorom obyvatelia odmietli Zmluvu, ktorou sa ustanovuje Ústava pre Európu, hoci Chirac podporoval jej prijatie. Minca preto zdôrazňuje predovšetkým tú stránku jeho politického dedičstva v oblasti európskej politiky, ktorú možno spájať so spoločnou menou. Zároveň nadväzuje na francúzsku prax zobrazovať na pamätných minciach bývalých prezidentov republiky a republikánske inštitúcie.
Počas jeho prezidentstva bolo Francúzsko konfrontované s viacerými otázkami svojich novších dejín. V roku 1995 Chirac po prvý raz výslovne uznal zodpovednosť francúzskych úradov za prenasledovanie a deportácie Židov počas nemeckej okupácie. V zahraničnej politike sa Francúzsko za jeho vedenia v roku 2003 postavilo proti vojne v Iraku vedenej Spojenými štátmi. Jeho znovuzvolenie v roku 2002 sa uskutočnilo v nezvyčajnej politickej situácii: v druhom kole proti nemu stál krajne pravicový kandidát Jean-Marie Le Pen po tom, čo zo súťaže vypadol socialistický kandidát Lionel Jospin.
Chiracova európska bilancia nebola bez rozporov. Počas jeho funkčného obdobia sa uskutočnili kľúčové kroky smerom k spoločnej mene: určenie prvých zúčastnených štátov, zavedenie meny v bezhotovostnej podobe a napokon vydanie hotovosti. Tento vývoj však vychádzal z Maastrichtskej zmluvy, a teda z rozhodnutí prijatých už pred jeho prezidentstvom. Francúzsko sa následne spolu s ostatnými členskými štátmi podieľalo na praktickej a inštitucionálnej realizácii.
Zlomovým momentom bolo francúzske referendum z roku 2005, v ktorom obyvatelia odmietli Zmluvu, ktorou sa ustanovuje Ústava pre Európu, hoci Chirac podporoval jej prijatie. Minca preto zdôrazňuje predovšetkým tú stránku jeho politického dedičstva v oblasti európskej politiky, ktorú možno spájať so spoločnou menou. Zároveň nadväzuje na francúzsku prax zobrazovať na pamätných minciach bývalých prezidentov republiky a republikánske inštitúcie.