2 Euro BK

Dzūkija leží na juhu a juhovýchode Litvy. Ako etnografický región nemá stanovené administratívne hranice a netvorí samostatný politický územný celok. Za regionálne centrum sa považuje Alytus; k Dzūkiji sa priraďujú aj zalesnené oblasti v okolí Varėny a kúpeľného mesta Druskininkai. Veľkú časť krajiny charakterizujú borovicové lesy, piesočnaté pôdy, rieky a jazerá. Keďže pôdy na mnohých miestach umožňovali len nízke poľnohospodárske výnosy, osobitnú úlohu tradične zohrávali lesné hospodárstvo, včelárstvo a zber húb a lesných plodov.

Označenie Dzūkija vychádza z nápadnej osobitosti miestnych litovských nárečí: určité spoluhlásky sa vyslovujú ako „dz“, respektíve „c“. Obyvatelia sa nazývajú Dzūkai. K znakom regionálnej identity patria okrem jazyka aj ľudové piesne, rozprávačské tradície, drevená architektúra a zdedené zvyky. Pre túto oblasť sa používa aj názov Dainava. Označuje historickú krajinu spájanú s Jatvingami, západobaltským národom, ktorý v stredoveku žil v častiach dnešnej Litvy, Poľska a Bieloruska.

Rozsiahle lesy ovplyvnili aj politické dejiny regiónu. Opakovane poskytovali útočisko ozbrojeným odbojovým skupinám. Po sovietskej okupácii Litvy tam pôsobili litovskí partizáni; jeden z ich územných zväzkov niesol názov Dainava. Bojový odkaz modernej regionálnej heraldiky preto nadväzuje tak na staršie baltské tradície, ako aj na spomienku na obranu a odpor.

Vydanie mince zaraďuje Dzūkiju do etnografického členenia Litvy. To zvyčajne rozlišuje päť regiónov, ktorých hranice sa určujú predovšetkým podľa nárečí, zvykov a historického sebavnímania. Mincová séria tak zviditeľňuje kultúrnu rozmanitosť, ktorá sa neodráža v dnešných administratívnych obvodoch. Výber Dzūkije preto nebol spojený s jedným konkrétnym výročím, ale bol súčasťou systematického predstavenia regionálnych identít krajiny.